Fallaci otvára témy, ktoré sú často tabuizované: neplánované tehotenstvo, právo ženy rozhodovať o svojom tele, zodpovednosť, strach, ale aj láska, úzkosť a vnútorný rozpor medzi materstvom a individuálnou slobodou. Hoci celé roky odmietala názor, že ide o autobiografiu, mnohé udalosti, ktoré opisuje, korešpondujú s jej životom.

Právo povedať nie

Kniha má formu intímneho listu, ktorý neznáma žena píše svojmu nenarodenému dieťaťu. Hrdinka nemá meno, stelesňuje univerzálny obraz mnohých žien. Autorka zachytáva všetky emócie, pochybnosti a dilemy, ktoré nastávajú s neočakávaným tehotenstvom. Nejde však o sentimentálny príbeh, ale o hlbokú psychologickú a filozofickú analýzu vnútorného sveta ženy, ktorá zápasí nielen so sebou samou, ale aj so spoločenským tlakom, predsudkami a očakávaniami spoločnosti, ktorá ju ako ženu vníma predovšetkým cez rolu matky. Postava rozprávačky je univerzálnym symbolom modernej ženy – vzdelanej, pracujúcej, emancipovanej, no zároveň zraniteľnej a neustále nútenej voliť medzi osobným naplnením a spoločenskými rolami, ktoré jej boli prisúdené. Tehotenstvo v jej živote neprichádza ako požehnanie, ale ako konflikt. Má právo narodiť sa každý počatý plod? Má žena právo povedať „nie“ materstvu? Je sebecké uprednostniť kariéru alebo sny pred dieťaťom, ktoré ešte ani neexistuje? Fallaci tieto otázky kladie otvorene, bez snahy súdiť alebo moralizovať. Priamočiarym, no zároveň poetickým jazykom vykresľuje vnútorný boj ženy, ktorý je bolestivý, ale pravdivý. Jazyk knihy je silne emotívny, obrazný, niekedy až expresívny, darí sa jej čitateľa nielen zaujať, ale najmä vtiahnuť do myslenia hlavnej postavy. Čitateľ má pocit, že prežíva hrdinkine úzkosti spolu s ňou, že list, ktorý píše, je zároveň výkrikom – tichým protestom proti svetu, ktorý ženám často nedáva skutočnú možnosť voľby.

Každé rozhodnutie je ľudské

Dôležitým aspektom knihy je aj spôsob, akým autorka tematizuje spoločenské normy a roly. Rozprávačka nie je len tehotná nevydatá žena (čo v tej dobe vzbudzovalo pohoršenie a odsudzovanie), ale zároveň je partnerka, dcéra, zamestnankyňa a v každej z týchto rolí čelí iným nárokom a požiadavkám. Práve táto mnohovrstevnatosť jej identity ukazuje, aké komplikované je byť ženou v patriarchálnej spoločnosti, kde sa očakáva, že bude poslušná, starostlivá a obetavá, aj keď na to nemá silu alebo vôľu. List nenarodenému dieťaťu nie je len výpoveďou o tehotenstve – je to výpoveď o ženskom bytí ako takom. Hoci sa rozprávačka obracia k svojmu nenarodenému dieťaťu, v skutočnosti hovorí k celému svetu. Je to dielo, ktoré núti premýšľať – o tom, čo znamená byť človekom, čo znamená byť ženou, matkou, a čo znamená mať právo na rozhodnutie. Hoci čitateľ môže s jej názormi nesúhlasiť, nemôže zostať ľahostajný.

Oriana Fallaci napísala dielo, ktoré je výnimočné svojou emocionálnou hĺbkou, literárnou silou a spoločenským významom. List nenarodenému dieťaťu je kniha, ktorá sa nečíta ľahko, ale zostáva v čitateľovi ešte dlho po dočítaní. Je to silná, bolestná, no zároveň krásna výpoveď o voľbe, pochybnostiach a o tom, že každé rozhodnutie – akokoľvek ťažké – má svoju ľudskú hodnotu.

Oriana Fallaci: List nenarodenému dieťaťu

Preklad: Marcel Melicher

Literárna bašta, 2025

Zobraziť diskusiu (0)