Patália s desaťročiami
Uvažovať o histórii 20. storočia v desaťročiach je problematické už len preto, že udalosti sa neodohrávajú tak, že čakajú na koniec roka, aby sa všetko od prvého januára začalo odznova. Kontinuita býva občas narúšaná prudkými zmenami, no aktéri ostávajú tí istí. Sú to jednoducho ľudia, ktorí žijú svoje životy a sledujú dianie, ktorého sú zároveň priamymi účastníkmi. Zároveň platí, že ani toto zovšeobecnenie nemusí byť garantované, ak sa začnú nachádzať príklady, ktoré sú s ním v rozpore. Množstvo ľudí má však k 90. rokom 20. storočia silný vzťah, pretože formovali ich postoje, kultúrny vkus, socioekonomický status, vzdelanie a pod. Svoje o tom vie a aj spisovateľ a esejista Chuck Klosterman, ktorý sa aj napriek všetkým neistotám týkajúcim sa operacionalizácií pojmov rozhodol napísať knihu o 90. rokoch 20. storočia v USA. Hneď na tomto mieste je potrebné vyzdvihnúť vizuálnu podobu publikácie spracovanej ako VHS kazeta. Autorkou vizuálu je Soňa Ševčíková.

Patália s generáciami
Klosterman má bohaté skúsenosti s písaním o populárnej kultúre a intenzívne ich zužitkoval aj v predloženej knihe. Sú to práve kapitoly o filme a hudbe, ktoré budú čitateľom asi najbližšie, pretože v nich nájdu najviac známych mien (s príležitostnými výnimkami, pretože nie všetky seriály sa vtedy na Slovensku vysielali a nie všetci hudobníci u nás našli svojich priaznivcov). No najväčší prínos má kniha hneď v prvých kapitolách, ktoré sú akousi rozpravou o generáciách, spôsobe, ako zaradiť ľudí do pojmov ako baby boomers alebo generácia X, a či to má vôbec zmysel. Pomáha to pri prisudzovaní určitých generačných vlastností, lenže tieto vlastnosti sa objavujú v konkrétnych kohortách v každej generácii, preto je každé podobné pomenovanie zoskupenia ľudí narodených v rovnakom období (platí to aj pre tzv. mileniálov, generáciu alfa a pod.) pomerne vágne, hoci má svoj zmysel napr. v marketingu. Pre ľudí, ktorí o týchto javoch radi uvažujú, je Klosterman výbornou voľbou, pretože píše zrozumiteľne a môže inšpirovať k ďalšiemu čítaniu iných autorov. Na tomto mieste je vhodné upozorniť na dve chyby, ktoré by bolo vhodné opraviť v prípadnom druhom vydaní. Na s. 27 je Amitai Etzioni uvádzaný ako sociologička, ale bol to sociológ (vlastným menom Werner Falk). Na s. 30 je zas Francis Fukuyama uvedený ako „nekonzervatívny politológ“, bol však neokonzervatívny politológ.

Patália s USA
Celá kniha je venovaná dianiu v USA, preto v nej nie je zachytené intenzívne dianie v 90. rokoch inde vo svete. A v USA sa toho v deviatej dekáde nestalo vôbec málo. Obrovské protesty vyvolané policajnou brutalitou, politické zmeny, terorizmus, vývoj nezamestnanosti, nové technológie, zrod masového používania internetu, resp. jeho penetrácia do domácností, pôsobenie televízií, to všetko sú témy kapitol venovaných širšiemu spoločenskému kontextu. Ďalšie kapitoly sú venované hmýreniu v kultúre a športe, popkultúra však dominuje, je zrejmé, že je to oblasť, v ktorej sa Klosterman cíti doma. Veľmi dobre vie do súvislosti spojiť napr. boom požičovní videokaziet VHS a úspech kinematografie, všíma si vzostup globálnych filmových celebrít ako Quentin Tarantino, Leonardo DiCaprio alebo Keanu Reeves, v hudbe sú pre neho zásadné skupiny Nirvana, Body Count a Garth Brooks, no všíma si pozorne aj vplyv, aký mala na hudbu internetová služba Napster, umožňujúca voľné sťahovanie obľúbených skladieb. Špecialitou esejí je vždy kontext, ktorým autor upriamuje pozornosť na fakt, že kultúra, subkultúry a kontrakultúra sú súčasťou väčšieho celku, navyše sa jednotlivé prúdy neustále navzájom ovplyvňujú.

Deväťdesiate roky nie je len generačná kniha, ktorú si radi prečítajú čitatelia kvôli spomienkovému optimizmu. Dá sa jej rozumieť aj ako snahe o porozumenie vlastnej minulosti, keď sa život jednotlivca pretínal s veľkými dejinami a ten jednotlivec si uvedomoval, v akých zaujímavých časoch žije. Z veľkej časti sa tie vplyvy (predovšetkým v oblasti popkultúry) týkali aj nás a takto sa môže človek ponoriť do minulosti, ktorá mu je známa, a nad niektorými javmi sa aj pousmiať, no vždy sa dokáže zamyslieť. Po celý čas čítania tejto pútavej knihy sa nedá odolať spisovaniu si hudby na počúvanie, filmov na pozeranie a kníh na čítanie. Tu je pár tipov na pripomenutie, aké fajnové kusy v 90. rokoch vznikli:

Filmy a seriály: Takí normálni zabijaci, Matrix, Titanic, Flákač, Gauneri, Pulp Fiction, Trainspotting, Akty X, Priatelia, Frasier, Pohotovsť, Tie roky sedemdesiate, The Real World

Hudba: Nirvana, Pearl Jam, Radiohead, Smashing Pumpkins, Nine Inch Nails, Shania Twain, 2Pac, The Notorious B.I.G., Body Count

Spisovatelia: David Foster Wallace, Elizabeth Wurtzel, Mark Leyner, Douglas Rushkoff, Douglas Coupland

Chuck Klosterman: Deväťdesiate roky
Preklad: Erika Mazuchová
Design & Layout: Soňa Ševčíková
N Press, 2023

Zobraziť diskusiu (0)