Tieňohra
Ak sa v úvode knihy o vojne stretneme s vetou „Hrozí, že minulosť sa znovu stane súčasnosťou“, je takmer isté, že reč bude o Balkáne. Predpokladáme to akosi intuitívne, pretože tento región je už od začiatku rozpadu Juhoslávie plný napätia a skutočne to nie je vôbec dávno, kedy bol plný ľudských tragédií a zároveň miestom presadzovania krutých foriem moci.
Dielo Tima Marshalla je už slovenským čitateľom dobre známe. Vo vydavateľstve Premedia v preklade Igora Otčenáša postupne vyšli knihy V zajatí geografie (2017), Rozdelený svet (2018) a Zomrieť pre vlajku (2019). Štvrtá kniha Tieňohra má svoj pôvod Marshallovom pôsobení v spravodajskej televízii Sky News, resp. v jeho roly reportéra počas balkánskych vojen. Jemu vlastným detailným a dôkladným štýlom písania nás prevedie cez obdobie chaosu, destabilizácie celého regiónu Balkánu, ale aj snahy tajných služieb o hľadanie možných riešení a v neposlednom rade je kniha aj o pôsobení NATO vo fáze eskalácie konfliktu.
Popri veľkých dejinách, ktoré formovali vládne elity s viac alebo menej strategickými zámermi, sa odohrávali malé príbehy bežných obyvateľov, ktorí hrozne doplatili na nekončiace sa snahy autoritárskych osobností presadzovať svoje ciele. Mená ako Slobodan Milošević alebo Ratko Mladić budú už navždy spojené s obrovským utrpením, vraždením, etnickým prenasledovaním a so strhnutím vlastnej krajiny do úplnej mizérie, sociálnej priepasti, z ktorej sa len veľmi ťažko bude dostávať preč. Marshall sa často presúval po regióne a takto zachytil osudy ľudí, ktorí keď sa ráno zobudili, netušili, že v priebehu dňa zahynú. Opisuje aj hnev, neustálu frustráciu a poníženie všetkých, ktorí sa stali obeťami konfliktu a nevideli žiadnu nádej na východisko z tejto situácie. „Môžeme sa baviť o tom istom v Bosne, Chorvátsku, Srbsku a Kosove, no sotva sa nájde niekto, kto sa bude pýtať na to, čo je naozaj dôležité, teda položí otázku, ktorú si položili Nemci po holokauste: „Čo môžeme urobiť, aby sa to znovu nestalo?“
Veľkou pridanou hodnotou knihy je, že sa venuje aj činnosti spravodajských služieb, či už amerických, európskych alebo ruských. Paralelne s diplomatickými aktivitami totiž na jednotlivých územiach prebiehali aj operácie tajných služieb s cieľom preniknúť do štruktúr buď polície, alebo rôznych paramilitantných skupín, monitorovať ich pohyb a predovšetkým zisťovať ďalšie aktivity. Občas sa prezradila nejaká informácia, občas zámerne vypustila dezinformácia, aby sa odhalilo, kto ju šíril a bol preto nedôveryhodný. Dezinformácie a propaganda sa, samozrejme, produkovali aj na Západe s cieľom formovania verejnej mienky, napr. sa zveličoval počet obetí alebo sa vina za zabíjanie kládla politikom ako Bill Clinton alebo Tony Blair. Ako v tejto súvislosti poznamenáva Marshall: „Rozsah zabíjania sa nikdy nepriblížil k tomu, čo roztrubovala propaganda počas konfliktu, ale to by nemalo zastierať fakt, že stále to bolo vraždenie a dopúšťali sa ho Srbi.“
Knihu vhodne dopĺňa v závere „chronológia rozpadu Juhoslávie a balkánskych vojen“, pretože Marshall sčasti predpokladá, že čitatelia sú s priebehom tohto procesu oboznámení, a preto v samotnom texte nie vždy uvádza, kedy sa opisované udalosti stali. Zo súčasného pohľadu môžeme tiež povedať, že podtitul knihy „Príbeh o poslednej vojne v Európe“ je mierne zavádzajúci, lebo ak sa pozrieme na aktivity Ruska voči Ukrajine, tak vidíme, že sa o nich bežne hovorí ako o vojenských. To však nič nemení na fakte, že Tieňohra je výborne napísané dramatické putovanie priestorom a časom, a je vhodné si ho pripomínať. Bolo to blízko pri nás a bolo to krvavé.
Tim Marshall: Tieňohra. Príbeh o poslednej vojne v Európe
Preklad: Igor Otčenáš
Premedia, 2021
240 strán