Anthony James Gregor je popredný znalec totalitných ideológií a v knihe Totalitarismus a politické náboženství predkladá podrobnú analýzu vzťahu medzi náboženstvom a politickou ideológiou od Hegela cez Marxa a Engelsa, Lenina, taliansky fašizmus, nemecký národný socializmus. V knihe si svoje miesto našla aj štúdia o takzvaných roľníckych revolúciách, konkrétne na príklade kambodžskej revolúcie. Už od prvých strán je zrejmé, že Gregorova kniha je založená na dôkladných znalostiach a obrovskom rozhľade, o čom svedčí aj rozsiahly poznámkový aparát. Cieľom knihy je popísať „politické náboženstvá“, idey, ktoré spútali životy miliónov ľudí a milióny aj pripravili o život.

„Tvrdím zde, že v důsledku působení souboru přesvědčení, která mají stejné vlastnosti jako náboženství, jež známe, byly soupeření idejí a střet zbraní urputnější a destruktivnější, než by byly za jiných okolností.“

V desiatich kapitolách sa podrobne zoznámime s myšlienkovým zázemím autorov, na ktorých sa odvolávali totalitné ideológie 20. storočia. V totalitných režimoch bol život jednotlivca podriadený vôli Vodcu, život bol službou a za určitých okolností sa vyžadovalo aj prinášať obeť. Samotní vodcovia sa považovali za vyvolených, ich pravda znamenala bez diskusií jedinú Pravdu. Vlastné presvedčenia spísané do nespochybniteľných kníh distribuovali ideológiu v čase a priestore za pomoci vlády jednej strany a jej byrokratických aparátov. Poslušnosť, potláčanie odporu alebo herézy sa považovala za samozrejmosť. Toto všetko charakterizovali sekulárne náboženstvá stojace za tragédiami nadnárodných rozmerov.

Značný prínos Gregorovho písania spočíva v poukázaní na kontinuitu histórie ideí a tiež v dôkazoch, že určitá časť diskusií (hlavne ekonomických marxistických) mala svoj pôvod v náboženstve. O marxizme dokonca píše ako o prvom dokonalom prípade politického náboženstva – Marx a Engels podľa neho nepripúšťali voči svojim doktrínam žiadnu námietku a považovali sa za nositeľov jedinečných právd. Transcendentné pravdy si nárokujú absolútnu oddanosť, pravovernosť, poslušnosť – to všetko je typické pre sekulárne náboženstvá.

„Miliony lidí zemřely nikoli proto, že by to bylo nutné v zájmu nějakého velkého cíle, ale kvůli aroganci, obrovské neschopnosti nebo proto, že tito lidé byli nějakým údajně dokonalým věroučným systémem identifikováni jako nepřátelé.“

Spojenie presvedčenia o vlastnej kultúrnej a rasovej výnimočnosti spolu s významným ritualizovaným správaním ukotveným v uctievaní más doviedlo do fatálneho konca aj ideológiu národného socializmu. Zásadnou postavou analyzovanou v knihe je v tomto kontexte Alfred Rosenberg. V jeho Mýte 20. storočia označil Židov za nepriateľov „života samého“; v Rosenbergových predstavách táto „antirasa“ predstavovala „chronickou hrozbu pro samo přežití lidstva“. Mnohé skupiny obyvateľstva môžu dokonca aj vlastné vlády označiť za škodcov nutných k odstráneniu.

Na knihu Totalitarismus a politické náboženství sa nedá po prečítaní zabudnúť. Rozmanitosť popísaných myšlienkových prúdov privádza aj k pozorovaniu, že viaceré z nich si v deformovanej podobe stále nachádzajú cestu do súčasnosti.

James A. Gregor: Totalitarismus a politické náboženství. Intelektuální historie
Preklad: Jana Ogrocká a Jiří Ogrocký
Centrum pro studium demokracie a kultury 2015
372 strán

Zobraziť diskusiu (0)