Western so svetovým presahom
O bratoch Mašínovcoch zrejme počul takmer každý. Hoci len v súvislosti s ich ocenením, keď sa česká spoločnosť rozdelila na fanúšikov protikomunistických odbojárov a moralistov jemných spôsobov, podľa ktorých násilie nie je povolené ani pri snahe zastaviť totalitný režim. Ako inak – treba sa so štátnym terorom potichu dohodnúť a zaobchádzať s ním láskavo...

Česko-americký spisovateľ a scenárista Jan Novák akoby sa podujal naplno obsadiť voľné miesto českého literárneho „píaristu“ pre zvyšok sveta. Postaral sa o Formanov i Kunderov portrét. Pritom ten Kunderov napísal bez toho, aby sa zbláznil z rešpektu pred svetovým románopiscom.

Dokuromán (pôvodne v angličtine) o bratoch Mašínovcoch si vyslúžil ocenenie Magnesia Litera už pred dvadsiatimi rokmi. Teraz vychádza v piatom doplnenom vydaní. Jedinou jeho slabinou je, že autor myslí na čitateľa, ktorý nie je zorientovaný v realite komunistického Československa, a tak ho pravidelne doučuje osvetovými pasážami. Registruje naivitu západného čitateľa, keď vníma komunistický nápad s lepším svetom ako romantický. Pritom šlo o obyčajný útlak a utrpenie nevinných.

Rozprávanie o pätici mladých protikomunistických odbojároch sa podobá na western. Je však dôsledne postavené na zdokumentovaných faktoch.

Hranice hrdinstva a viny
Mladí antikomunisti boli zapálení aj naivní, odvážni aj nerozvážni, presvedčení idealisti a súčasne prostí milovníci mladosti a všetkého vzrušujúceho, čo mladosť ponúka. A predovšetkým sa definovali ako vojaci. Ich ozbrojené akcie boli logickou súčasťou takejto mentality.

Od chvíle, keď utiekli do východného Nemecka, je ich príbeh neuveriteľný. Už len kúsok pred Berlínom ich v lesoch prenasledovali tisícky východonemeckých vojakov a policajtov, nakoniec boli nútení požiadať o pomoc aj ruskú armádu.

Dvaja z pätice mladíkov boli chytení, Mašínovci však ďalej unikali pomedzi guľky. Skrývali sa v studených norách a stodolách. Vďaka šťastiu sa vyhli dávke zo samopalu, natrafili na veľkorysých Nemcov a v kritickej chvíli ulovili opäť kúsok chleba. Alebo keď už bolo najhoršie, padla na les hustá hmla a ich prenasledovatelia začali strieľať po sebe. Celá zbabraná akcia sa skončila pohrebom siedmich policajtov zastrelených namiesto „českých agentov“.

Novákov román je prínosný záujmom o príbuzných Mašínovcov, ktorí krutým spôsobom doplatili na svojich synov. Už nejde iba o izolovanú story, osud bratov a ich priateľov je do extrému dotiahnutý príklad slobodomyseľnosti zúfalo sa brániacej útlaku totalitnej moci.

Je zrejmé, že autor (sám to v rozhovoroch priznáva) považuje Mašínovcov za hrdinov, hoci nedokonalých. Inak by im nevenoval tri roky náročnej spisovateľskej práce.

Kolaboranti so zločineckým režimom musia počítať s následkami svojho rozhodnutia. Ak sú Mašínovci vinní svojím bojom, ktorí sú tí nevinní? Hádam tí, ktorí pomohli obohnať republiku ostnatým drôtom a do takto vytvoreného lágra zatvorili svojich spoluobčanov?

Jan Novák: Zatím dobrý (Mašinoví a největší příběh studené války)

Preklad: Petra Žallmannová a Jan Novák

Argo, 2024

Zobraziť diskusiu (0)