Nepredvídateľný príbeh jednej rodiny

Ľudmila Ulická si jasnými postojmi voči imperiálnej politike súčasného Ruska zasluhuje pozornosť. To neznamená, že je dobré ju čítať iba zo solidarity. Autorka je výbornou rozprávačkou a jej literárny úspech nebol a nie je výsledkom spoločenskej objednávky či vyznamenaním za jej angažovanosť.

Rodinná kronika gynekológa Kukockého dokazuje autonómiu privátnych životov v každej dobe. Napriek tomu sú v nej prítomné všetky zákernosti sovietskeho režimu, ktorý vo svojich poddaných potlačil aj tie najmenšie stopy sebavedomia, rozbil talenty a zdevastoval obyčajné ľudské nádeje.

Príbeh je tematicky bohatý. Doktor Pavel Alexejevič Kukockij je skvelý odborník, talentovaný lekár s intuíciou. Vie byť láskavý aj ambiciózny, chápavý aj panovačný v situáciách, keď má navrch ako profesionál. V jeho živote je máločo obyčajné. Na nemocničnom lôžku si našiel manželku Jelenu, ktorá je čerstvo vdovou, len sama s dvojročným dievčatkom Táňou. Popri nich dostal do daru prostú vidiecku ženu a bývalú slúžku abatiše Vasilisu utopenú v primitívnych náboženských mýtoch a svätuškárskom moralizovaní.

Doktorova domácnosť sa postupne rozširuje ďalšími nečakanými spôsobmi. Ujímajú sa Táninej spolužiačky Tomy, ktorá nie je taká šikovná a zaujímavá ako Kukockého dcéra. Postupne sa zamiluje do rastlín, a tak je moskovský byt plný lekárskych kníh a jej črepníkov. Vasilisa im varí a voľné chvíle trávi vo svojej minikomôrke.

Všetky tváre sovietskeho človeka

Samostatnou témou je Kukockého boj za slobodu potratov. Bojovník za reprodukčné práva sa zachránil pred stalinským väzením. Prináša však iné nečakané obete – kvôli necitlivej poznámke sa navždy zmenilo jeho manželstvo. Nábožná Vasilissa sa prežehnáva pred jeho postojmi.

„No vari nie tu leží zásadná hranica medzi človekom a zvieraťom, možnosť aj právo prekročiť biologický zákon – privádzať na svet potomstvo nie z vôle prírodných rytmov, ale na základe vlastného želania? Koniec koncov, vari nie tu sa uskutočňuje ľudská voľba, právo na slobodu?“

Lekárovou pravidelnou záchranou je nakoniec fľaška vodky a vo vzťahu k režimu povesť opilca.

Mimoriadne talentovaná Táňa po krátkej epizóde v laboratóriu opúšťa svet vedy. Túla sa moskovskými ulicami s ich nočnými obyvateľmi (ľuďmi bez domova, vyvrheľmi, zlodejmi a prostitútkami) – teda tými, ktorí by v krajine zasľúbenej budúcnosti vôbec nemali existovať. Po bláznivom vzťahu k dvojčatám – synom prenasledovaného vedca Goldberga – končí pri ceste na juh v náručí jazzového muzikanta. V odeských námorníckych kluboch je režim bezmocný, a tak v nich začínajú nenápadne znieť Coltranove akordy…

V rozprávaní je dostatok emócií a smútku, hádam aj nepatrné stopy nádeje ako výsledku ľudskej zrelosti schopnej ísť dopredu napriek diktátorom, režimom a gulagom.

Veľká je porcia sovietskej ťažoby sprostredkovaná rozprávačským talentom Ľudmily Ulickej. Sovietsky človek je rezignovaný i trénovaný na všetky možné útrapy. Ľudia trpia násilníckym systémom, ale aj navzájom voči sebe páchajú nespravodlivosti a krutosti. Byty sú preplnené a obchody prázdne – nechodí sa nakupovať, ale stáť v radoch. Najtragickejšia je situácia intelektuálov, vedcov a umelcov. Súdruhovia sú viac ako fyzikálne zákony a medicínske pravidlá. Neúcta k slobode aj živým bytostiam je strašidelná. Na azyly sa menia haraburdím zahádzané minibyty, disidentské spoločenstvá a alternatívne komunity žijúce po svojom. Najčastejším azylom je obyčajnosť všedného života. A pijatika.

Ulickej rozprávanie je výrazne zviazané s osobným príbehom autorky, a tak je ešte vzácnejšie. Popri politologických, historických a kultúrnych štúdiách je tento román skvelým doplnením na ceste poznania národa, ktorý sa znovu zasekol v tragickej póze.

Ľudmila Ulická: Prípad doktora Kukockého

Preklad: Ján Štrasser

Slovart, 2025

Zobraziť diskusiu (0)