Trvalá prítomnosť Napoleona v európskych dejinách
Príbeh Napoleona, jeho vzostupu a pádu nie je len príbehom ambicióznosti, vytrvalosti a posadnutosti mocou. Pôsobenie Napoleona Bonaparteho dokážeme prostredníctvom geopolitických dosahov vnímať aj s odstupom storočí, čo v životopise významného vojenského vodcu predkladá Paul Johnson.
V predchádzajúcich rokoch mali priaznivci histórie možnosť zoznámiť sa s osudmi viacerých géniov, politikov či vedcov v sérii životopisov britského historika a novinára Paula Johnsona. Napr. Aristoteles, Ježiš, Churchill, Darwin, Mozart, Stalin, Eisenhower. Vo viacerých knihách predkladá Johnson tézu o vplyve mimoriadnych ľudí na dejiny a rovnako je tomu aj v knihe Napoleon. Je paradoxné, že hoci sa preslávil pomerne hrubými knihami, je veľmi zručný aj na menšom priestore a nič to neuberá na príťažlivosti jeho textov.
Obľúbenosť Johnsonových kníh spočíva vo viacerých presahoch, kombinácii historickej literatúry s popisom viacerých ťažko overiteľných legiend, pikantných historiek alebo rozšírených mýtov. Vždy je to ale v kontexte príbehu. Trochu tým, samozrejme, nadbieha čitateľom, ukazuje však, že aj známe osobnosti mali slabé stránky. Nie je tomu inak ani v životopise Napoleona. Vplyv Napoleona Bonaparteho na 20. storočie Johnson zdôraznil aj v predchádzajúcej knihe Stalin (Barrister & Principal 2014). Pripomína, že diktátori často čítali Napoleonov životopis, bol pre nich akýmsi vzorom hodným nasledovania.
V siedmich kapitolách sa postupne zoznamujeme s kariérou, vzostupom a pádom vplyvného vodcu. Už v úvode Paul Johnson vyzdvihuje Napoleonov osud ako príklad popretia predstavy o štruktúrnych okolnostiach podmieňujúcich smerovanie dejín. Hlavnou Johnsonovou tézou je predstava o Napoleonovi ako „oportunistovi“, ktorý využil Francúzsku revolúciu, „aby se vyšvihl na vrchol moci“:
„Jen málokterý jedinec dokázal ovlivnit dějiny zásadněji než Napoleon Bonaparte. Tento muž představuje nejskvělejší možné vyvrácení názorů deterministů, kteří mají za to, že události jsou řízeny silami, třídami, ekonomikou a zeměpisem spíše než mocnou vůli lidských bytostí.“
Napoleon bol predovšetkým vojakom a jeho pôsobenie rozpútalo mimoriadne ničivé vojny. Zároveň to bolo jeho novátorstvo v oblasti organizácie armády umožňujúce vojny vyhrávať. Dobyvačnosť a obrovské škody, ktoré vojny zanechávali, prinútili Napoleonových odporcov spolupracovať, vytvárať rôzne koalície a Johnsonov prínos spočíva aj v popísaní rôznorodých skupín snažiacich sa o zvrhnutie francúzskeho vládcu európskeho kontinentu. Johnsonov verdikt je jednoznačný: Napoleonovo pôsobenie spôsobilo pokles významu Francúzska v geopolitike a donútilo ostatné mocnosti vytvoriť určité poistky proti plánom neprimerane násilne rozpínavých krajín.
Životopis Napoleona bude fascinovať asi všetky nasledujúce generácie. Spôsob, ako dokáže jeden človek uchopiť ponúkajúce sa príležitosti a stať sa jednou z najvplyvnejších osôb svojej doby bez toho, aby musel patriť k niektorej dominantnej ideológii, neprestane priťahovať ani po stáročiach od jeho konečnej porážky. V istom zmysle bol obeťou vlastnej vôle: tá ho nútila opätovne sa uchádzať o moc, aj po porážkach a smerovaní ku dnu. Možno práve táto nikdy nekončiaca posadnutosť vlastnou osobou robí z Napoleona takú obľúbenú postavu u diktátorov našich čias.
Paul Johnson: Napoleon
Barrister & Principal 2015
Preklad: Tomáš Suchomel
200 strán