Tyll Ulenspiegel je rozprávka sama. Stredoveký kaukliar a potulný bard. Púťový trubadúr, ľahkonohý povrazochodec, mrštný akrobat a ekvilibristický žonglér. Mýtmi opradený bájkar a škodoradostný šašo s takmer až čarodejnou mocou. Kde sa i so svojou temnou družinou zjaví, tam sa dejú veci skôr hrôzostrašné. Tyll sa totiž vynára z legiend a zjavuje sa v čase tridsaťročnej vojny.

Európa horí. Neprestajne stoná v nepoľavujúcej bratovražednej agónii. Šialeným jatkám nieto konca-kraja. Nežije už takmer nik pamätajúci mier. Apokalypsa kam len oko dohliadne. Vyrabované mestá, vyhladené dediny, vypálená zem. Mŕtvych viac než živých. Všade len chudoba, psota, hlad, morové rany a vyčíňanie inkvizičnej kúrie. A nad tým Tyll. S trpkým úškľabkom v tvári tu figuruje ako svedok rôznych historických udalostí aj každodenného života. Stáva sa akýmsi všadeprítomným pozorovateľským okom. Doslova hlasom posledného súdu zvestujúcim nepoučiteľnému ľudstvu jeho vlastnú ničotnosť.

Daniel Kehlmann je zručný majster slova a preto i k spracovávanej látke pristupuje pomerne svojráznym spôsobom. Román tvorí v podstate osem poviedok. Osem drsných nelineárne zoradených príbehov, ktoré sa sčasti vzájomne prelínajú, pričom ich jednotiacim prvkom je práve Tyllova uhrančivá postava. Vystupujú tu aj konkrétne historické postavy, ale o nejaký podrobný historický exkurz Kehlmannovi až toľko nejde. Viac ho zaujíma akási „priama frontová línia.“ Aktéri vydaní surovej realite napospas. Vrhnutí rovno do pekelného dejinného mäsomlyna. Iste, aj tu je vysoká politika, rovnako i obyčajný deň. Tvrdý, neľútostný, zviazaný dogmatizmom a paranojou, bludmi a poverami opantávajúcimi ľudské mysle tak nemilosrdne, že je vlastne nemožné oddeliť jedno od druhého. To je hranica, na ktorej sa Kehlmann pohybuje najradšej. Tam sa to celé stretá. Skutočnosť prechádza v domnienku. Domnienky a dohady výdatne kropené bezbrehou fantáziou tvoria mýty časom naberajúce rozmery preslávených trubadúrskych legiend.

I Daniel Kehlmann je taký vynaliezavý bard postupujúci presne v tomto duchu. Kde sa mu „ozajstné“ míňa, raz-dva siahne po farbičkách a domaľuje si obraz podľa svojho gusta. A sú to veru farbičky ukrutné, desivé a hrôzyplné. Občas vyjde trocha svetla v podobe štipľavou spáleninou nasmradnutého humoru. Nájdu sa i krehké, intímne línie dojímavo zjemňujúce inak totálne hutný, naturalisticky brutálny text. Rozprávanie disponuje výborným rytmom a harmonicky vyladenou melódiou. A skutočne, toto sa nielen skvele číta, ale v tom čitateľskom vnútornom svete i výborne „počúva.“

Akoby sme prišli na preplnené jarmočné námestie, kde práve majstri svojho remesla rozohrali pôsobivé teátro pojednávajúce o trpkom údele človeka. Režíruje pán principál Daniel Kehlmann. Priaznivci Eca, Falconesa, možno dokonca i McCarthyho či historických filmových Vláčilových eposov budú pravdepodobne odchádzať spokojní i po tomto predstavení.

Daniel Kehlmann: Tyll

Vydal: Argo 2019

Preklad: Michael Půček

368 strán

Zobraziť diskusiu (0)