Román Tam, kde číha vlk z roku 2021 je v princípe beletristickou variáciou na tému moslimsko-židovského konfliktu. Gundar-Gošen príbeh umiestňuje na pacifické pobrežie Spojených štátov, kde rozprávačka Lilach spolu s manželom Michaelom, pracujúcim v Silicon Valley, vychovávajú šestnásťročného syna Adama. Hneď v úvode sa možno dozvedieť, že práve on je podozrivý zo zabitia svojho černošského rovesníka Jamala. Autorka prepája vyššie spomenuté súkromné aj profesijné poznanie a prostredníctvom vnútorného hlasu hlavnej hrdinky analyzuje na jednej strane delikátne poryvy materského puta, na druhej aktuálnu problematiku násilia a neznášanlivosti.

Gundar-Gošen sa vyhýba tendenčnej angažovanosti, postavy totiž nevykresľuje kategoricky kladne ani záporne, naopak, je empatická k ich slabostiam. Zdôrazňuje tiež, ako sa etnokultúrna identita a sociálny status stávajú prizmou, ktorá láme komplexný obraz sveta na osamotené odrazy. Senior Dwayne napríklad povie Lilach, že Jamal síce ubližoval Adamovi, „[...] ale keď sa škola naozaj skončí, tvoj syn bude ten, kto sa bude správať, akoby mu táto krajina patrila“ (s. 108). Tým iba sarkasticky potvrdzuje vlastnú skúsenosť s postavením afroamerickej komunity. I protagonistka si neskôr vyvolá spomienku: „Na to, ako som raz vystúpila z autobusu v Hadare, len preto, že doň nastúpil Arab v kabáte a ja som sa bála, že čo ak.“ (s. 202). Cesta od strachu k nenávisti vedie – paradoxne – premostením, pod ktorým sa rozprestiera generačne hĺbená priepasť odcudzenia.

Hoci Jamal neoplýval príkladnými móresmi – okrem potešenia zo šikanovania mu na stene izby visel plagát radikálneho hnutia Nation of Islam –, farba pleti bola predsa priťažujúcou okolnosťou, ktorá podľa mnohých jeho smrť pod vplyvom drog prirodzene predurčovala. Lilachin potomok zasa na pozadí iného tragického incidentu v synagóge nachádza záštitu v krúžku bojového umenia krav maga a pre hustnúcu antisemitskú atmosféru sa v ňom prebúdza nacionalistické zmýšľanie: „[...] Ada rozprávala o útoku nožom na [Z]ápadnom brehu Jordánu a prekvapilo ma, keď Adam povedal: ‚Izrael musí podniknúť odvetné opatrenia.‘ Odporovala som mu.“ (s. 140). Gundar-Gošen necháva interpretáciu na čitateľstvo, aby v prípade oboch mladistvých zauvažovalo, či sa dá hovoriť už o ideológii, alebo ešte o forme pubertálneho rebelantstva.

V kalifornskom mestečku Palo Alto, jednom z globálnych centier popredných high-tech korporácií, sa odohráva niekoľko osobných drám. Okrem opísaných nosných téz sa v próze objavuje viacero ďalších námetov: od migrácie cez sexuálnu orientáciu, partnerskú neveru až po priemyselnú špionáž. Dej tak plynie energicky, má dynamiku kriminálneho trileru, no aj náročnosť psychologickorealistickej epiky. Napriek konkrétnostiam sa však Gundar-Gošen dotýka univerzálnych túžob a úzkostí človeka, bez hodnotenia a poučiek. Jej kniha je vlastne naruby prevrátená verzia opusu Fjodora Michajloviča Dostojevského Zločin a trest. Počas vyšetrovania Jamalovho úmrtia sa nenašli dôkazy o úkladnom zámere ani o neuváženom cudzom pričinení, nik teda nemohol byť odsúdený. A vina, ak nejaká vôbec bola, by sa dala vcelku dobre potlačiť: „Adamovi mierne mykalo ľavým obočím. [...] Naklonila som sa k nemu, položila mu ruku na plece a povedala: ‚Dávaj na seba pozor.‘“ (s. 251).

Gundar-Gošen napokon dosvedčuje, že akokoľvek bezúhonne sa každý narodí, skôr či neskôr ho spoločenské konštrukty determinujú a zaradia do vyjazdených koľají noriem, predsudkov a očakávaní. Naturalizovaná Lilach v tichosti vstrebáva Dwaynov dodatok na margo Annabelly: „Matka toho mŕtveho chlapca sa v Amerike narodila [...], ale môžem ťa uistiť, že ona sa tu nikdy nebude cítiť tak doma ako ty.“ (s. 108). Je iba o zhode náhod, na ktorej strane múru sa kto ocitne.

Ajelet Gundar-Gošen: Tam, kde číha vlk

Preklad: Michal Vlk

Artforum, 2023, edícia -klad

Zobraziť diskusiu (0)