Už prvá kniha Štúdia v krvavočervenom, Podpis štyroch (2016) nikoho nenechala na pochybách, akú dôslednú pozornosť venuje SnowMouse grafickému aj textovému spracovaniu. V ich prístupe vidieť, že knihu považujú za artefakt, ktorý má pretrvať dlhé obdobie a prinášať čitateľovi predovšetkým potešenie. Od začiatku sa o prvotriednu kvalitu starajú prekladateľ Ján Kamenistý, redaktorka Nataša Holinová a grafický dizajnér a ilustrátor Julo Nagy. Postupne túto nádhernú knižnú edíciu doplnili tituly: Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa (2017), Pes rodu Baskervillovcov (2017), Spomienky na Sherlocka Holmesa (2018) a Návrat Sherlocka Holmesa (2019).

Pripomeňme v skratke všeobecne známe fakty o autorovi. Sir Arthur Conan Doyle (1859 – 1930) vyštudoval medicínu, ale postupne sa vzhľadom na veľký úspech venoval len písaniu. Poznáme ho ako spisovateľa s pomerne širokými záujmami: napísal dobrodružné aj hororové príbehy, venoval sa špiritizmu, najväčšiu slávu mu priniesol Sherlock Holmes, ale veľký potenciál má aj postava profesora Chandlera z románov Stratený svet (2017) a Pás plný jedu (2018). Takzvaný kánon kníh Sherlocka Holmesa obsahuje 56 poviedok a 4 romány. Slovenské vydanie je navyše označované štvorpísmenkovými skratkami, ktoré vytvoril profesor Jay Finley Christ, a Údolie hrôzy má skratku VALL.

Doyle vystaval Údolie hrôzy z dvoch častí. V prvej s názvom Tragédia v Birlstone rieši Holmes zložitý prípad vraždy v izolovanej usadlosti, kde na prvý pohľad nedáva nič zmysel a existuje príliš veľa stôp vyvolávajúcich zmätok. No predovšetkým je tu línia vedúca do minulosti obete a ňou sa zaoberá neskôr druhá časť Bitkári. Obidve línie sa na konci pretnú v Epilógu. Zatiaľ čo je Tragédia v Birlstone klasický Sherlock, ako ho poznáme, Bitkári sú pomerne temný a akčný príbeh o novom členovi gangu v malom meste a o brutálnom vyčíňaní, ktoré má táto zločinecká skupina na svedomí. Dôsledky sú pre celý malý región také desivé, že ho miestni nenazvú inak ako Údolie hrôzy.

Príbehy Sherlocka Holmesa sú pozoruhodné aj tým, že vypovedajú o niektorých aspektoch spoločnosti, v ktorej Doyle žil. Počas jeho života došlo k masívnemu stretu medzi prudkým rozvojom modernizmu a pozostatkami tradičnej spoločnosti, čo je vynikajúco vidieť na pôsobení Bitkárov v Údolí hrôzy. Sú členmi elitnej lóže (resp. oni sa za elitu považujú) Výsostného rádu slobodných a ich osobnosti úplne ovláda kmeňová mentalita. Všetkých delia podľa kľúča „my a oni“; svojvoľne vykonávajú spravodlivosť; ich morálka je tekutá, prispôsobujú si ju vždy podľa situácie; odstraňujú nepohodlných členov; sociálnu kontrolu si vynucujú násilím a ich správanie má výrazne ritualizovanú podobu (napr. každý musí mať vypálený znak na ruke svedčiaci o príslušnosti ku kmeňu).

Mentálne obmedzený svet Bitkárov si vôbec neuvedomuje prítomnosť rodiacich sa korporácií ako typických predstaviteľov moderných inštitúcií. Vo funkčných korporáciách totiž až tak nezáleží na jednotlivcovi: ak Bitkári niekoho odstránia, príde iný vykonávateľ korporačných cieľov. Navyše korporácie disponujú prostriedkami na zaplatenie profesionálneho dodržiavania poriadku: polície, súdov alebo hoci aj súkromných bezpečnostných agentúr. Poriadok a disciplínu si ale vynucujú tiež tvrdo a niekedy kruto. Stret tradície a modernizmu musí teda v tomto prípade nevyhnutne prerásť do násilného konfliktu. No táto krátka úvaha je len odbočkou, na ktorej vidieť, že literatúra môže veľa vypovedať o období, v ktorom vznikala.

Čitatelia si však nepochybne vychutnajú tento strhujúci román aj bez hľadania ďalších kontextov. Je to jednoducho literatúra, ktorá nikdy neprestane baviť. Hovorí o tom dokonca sám Holmes, ako keby si uvedomoval, že je literárnou postavou: „V tejto chvíli vás vzrušuje čaro situácie, v ktorej ste sa ocitli, a predtucha lovu. Kam by sa to vzrušenie podelo, keby som vám všetko predložil ako na tanieri?“

Sir Arthur Conan Doyle: Sherlock Holmes 6. Údolie hrôzy

SnowMouse Publishing, 2020

Preklad: Ján Kamenistý

Grafický dizajn a ilustrácie: Julo Nagy

256 strán

Zobraziť diskusiu (0)