Od roku 2023 rozšírilo Argo svoje edície o novú Knihovnu německého historického myšlení, v rámci ktorej vydalo knihu Ulinky Rublack Astronom a čarodějnice. Jan Kepler a jeho doba.

Autorka Ulinka Rublack je nemecká historička pôsobiaca na St John’s College v Cambridgi. Špecializuje sa na obdobie reformácie a renesancie a za svoju vedeckú prácu získala viacero ocenení. V roku 2019 sa ako prvá žena stala laureátkou prestížnej ceny Preis des Historischen Kollegs – známej aj ako „Cena nemeckých historikov“. Ocenená bola za knihu venovanú Johanovi Keplerovi – nie ako vedcovi objaviteľovi pohybu planét –, ale ako synovi, ktorý obhajoval a podarilo sa mu oslobodiť svoju matku obvinenú z čarodejníctva.

V tejto udalosti našla U. Rublack viacero rovín, pomocou ktorých priblížila čitateľom pozadie doby Johana Keplera. Čitateľ získa výbornú predstavu o viacerých oblastiach ranonovovekého sveta v nemeckom protestantskom prostredí, napr. hospodárskom a právnom fungovaní mestečka Leonberg, povedzme o rovnom dedení majetku žien i mužov či povedomí obyvateľov vojvodstva o právnych procesoch a ich sťažnosti proti ich porušovaniu. Autorka sa dotkla rodových otázok. Kládla si otázky týkajúce sa vnímania žien a ich postavenie vo vtedajšej spoločnosti. Jednou z otázok U. Rublack bolo, čo znamenalo žiť v spoločnosti, ktorá ženy oceňovala prevažne len ako poskytovateľky emocionálnej starostlivosti pre druhých. Žena sa vďaka tomu stávala „dobrou“, zároveň však táto idealizovaná schopnosť bola hodnotená negatívne/horšie v porovnaní s mužmi, pri ktorých sa predpokladalo, že majú lepšie mozgy a „rozum“, a u ktorých je citová nedbalosť prípustná. Aj z tohto dôvodu sa snažila autorka skúmať proces s Katarínou Keplerovou v širšom kontexte spoločenských hodnôt a pravidiel, ktoré určovali, ako je možné vyjadrovať alebo nevyjadrovať city v dobe sociálnych zmien. V záznamoch z procesu s Katarínou Keplerovou sa niekoľkokrát objavuje zmienka o tom, že Katarína neplakala, čo miatlo a zneisťovalo vyšetrovateľov.

Obvinenie z čarodejníctva bolo vtedajšom svete vnímané veľmi vážne. Johanes Kepler vynaložil značné úsilie pre oslobodenie svojej matky. Na rok opustil Linz, aby mohol intenzívne vystupovať v procese. U. Rublack viackrát v knihe zdôrazňuje Keplerove mlčanie o celom prípade pred mnohými svojimi známymi v Linzi. Kepler si matkine prenasledovanie vysvetľoval jej vysokým vekom, čo súviselo s kultúrnymi obavami zo starších žien a jej postavením osamelej vdovy. Významnú rolu zohrala aj ochota nového fojta riešiť obvinenie. Súbeh týchto faktorov mohol byť prítomný aj v mnohých iných prípadoch. Podľa Rublack tým Kepler odhalil mechanizmy prenasledovania čarodejníc v nemeckých kniežatstvách.

V knihe vystupuje v samotnom závere ešte jedna pozoruhodná skutočnosť. Autorka ju objasňuje v poslednej kapitole s názvom Keplerov sen.

V poslednej kapitole U. Rublack vyrozprávala príbeh o jednom diele J. Keplera, ktoré napísal ešte v roku 1608, ale vrátil sa k nemu viac-menej náhodou až v roku 1624, keď ho znovu objavil medzi svojimi písomnosťami. Bolo to v čase, keď sa vracal k svojmu niekdajšiemu vedeckému životu, z ktorého bol vytrhnutý v súvislosti s procesom s jeho matkou.

Ide o text Somnium – celý názov Somnium, seu opus posthumum De astronomia lunari (Sen alebo posmrtné dielo o lunárnej astronómii) – s pozoruhodným príbehom. Po prvýkrát však vyšiel až v roku 1634. Vydal ho Ludwig Kepler po niekoľkých rokoch od smrti svojho otca a niektorí ho považujú za jednu z prvých sci-fi poviedok.

J. Kepler začal písať text už okolo roku 1593 a dokončil ho v roku 1609. V texte sa Kepler pokúsil opísať príbeh vesmíru v pohybe, inšpirovaný novými vedeckými objavmi svojej doby. Niekedy okolo roku 1611 sa jeden z jeho prvých opisov dostal aj do Tübingenu. Ak sa počas procesu občas opatrne posťažoval, ako mu jeho matka komplikuje život, po opätovnom nájdení rukopisu nadobudol presvedčenie, že príčinou všetkého trápenia bol on práve s týmto s dielom, ktoré zatiaľ nebolo vydané.

Aj to bol dôvod, prečo sa po rokoch k rukopisu vrátil a doplnil ho viacerými poznámkami, v ktorých zdôrazňoval, že rozprávanie o Duracotovi a Fiolxhide nemá vôbec nič spoločné s ním a jeho matkou. Sen súvisí len s knihami a s jeho záujmami a aktivitami počas pobytu v Prahe.

Podľa U. Rublack sa J. Kepler prepracovaním svojho staršieho diela snažil zosumarizovať poznatky a skúsenosti, ktoré nadobudol počas rokov, keď obhajoval svoju matku obvinenú z čarodejníctva. V texte formuloval vlastnú predstavu o tom, ako ľudia spoznávajú svet, a hraniciach poznania. Namiesto obhajoby mechanického, čisto analytického spôsobu uvažovania vychádzajúceho z matematických daností odporúčal domnienky a predstavy ako súčasť vysvetlenia postaveného na príčinnej logike. Sen, podľa autorky, názorne poukazuje na Keplerové úvahy, že všetko poznanie považované za isté zodpovedá obmedzenej fantázii pozemšťanov, slovami J. Keplera: „Keď prenášame predstavivosť k inej guli, je nevyhnutné chápať všetko prispôsobene. (...) Boh umiestnil človeka na rotujúcu planétu, aby sa jeho vnemy neustále menili.“ Inými slovami – rovnako dôležité je i čítanie a kritické zasadzovanie dávnejších i súčasných poznatkov do súvislostí.

Záver knihy nakoniec prenáša čitateľa k úplne novej téme, ktorú by sme v knihe asi neočakávali. Prináša však veľmi hlboký ponor do úvah J. Keplera, ako si vysvetľoval spôsoby poznávania prírody i vesmíru. Zároveň je podľa autorky z tohto jeho diela cítiť isté obavy. Má starosť, že jeho text si čitatelia vysvetlia inak a vôbec nepochopia jeho vedeckú prácu. Obával sa, že nepochopenie môže viesť k útoku na jeho rodinu, resp. už sa tak stalo – obvinenie jeho matky z čarodejníctva.

Hoci je kniha mimoriadne detailná a bohato vysvetľuje mnohé javy prelomu 16. a 17. storočia, čitateľ nemá pocit, že drží v rukách ťažkú odbornú štúdiu. Poznámky a literatúra sú sústredené až na konci, takže nerušia plynulosť výkladu. Naopak – text sa číta prekvapivo pútavo, miestami takmer ako detektívny príbeh s nečakanou pointou.

Ulinka Rublack: Astronom a čarodějnice. Jan Kepler a jeho doba.

Argo, 2025

Článok pôvodne vyšiel v časopise .týždeň.

Zobraziť diskusiu (0)