Proces vzniku posledného diela
V prvom rade ide o rozsah knihy, ktorá sa rozprestiera na 120 stranách, čiže menší román. Je vhodné uviesť, že próza vznikala v posledných rokoch pred autorovou smrťou a prial si, aby nikdy nevyšla. Márquez bol v tom čase poznačený rozvíjajúcou sa stratou pamäti v súvislosti s ochorením. Sám o tejto skúsenosti hovorí: „Pamäť je moja základná surovina aj môj pracovný nástroj. Bez nej nemám nič.“ (s. 5) Tam, kde autorove kognitívne schopnosti vynechávajú, prichádza na rad skúsený editor, ktorý sa so spisovateľom osobne poznal a editovanie jeho diela je preňho cťou. A tak napokon kniha uzrie svetlo sveta.

K spomínaným okolnostiam môžeme byť zhovievaví a brať ich na vedomie alebo aj nie. Napokon dielo možno neprináša „nič nové“, no obsahuje príbeh, ktorý je akoby vystrihnutý „zo života“. Hlavná hrdinka je žena v strednom veku, ktorá sa každý rok vyberie na ostrov k hrobu svojej matky položiť kyticu kvetov. Voľný čas sa rozhodne vyplniť ľúbostnými dobrodružstvami. Prostredie ostrova, opakovanie rovnakých udalostí a pocity nostalgie nahrávajú k atmosfére typickej pre Márquezove diela, nad ktorou sa ešte vznáša omamná vôňa gladiol.

Hrdinka v stredných rokoch s naliehavým poslaním
Ana Magdalena Bachová, hlavná protagonistka diela, sa každoročne vracia na ostrov. Svoj smútok nad stratou matky pretavuje do dobrého skutku, ktorý spočíva v starostlivosti o jej hrob. Tento skutok má pre Anu náboženský charakter, slovami autora ide vyslovene o pokánie. „August bol mesiac horúčav a bláznivých lejakov, ale prijala to ako pokánie, jedno z mnohých, ktoré musela vykonať bezpodmienečne a bez asistencie ostatných. Jediný raz ustúpila deťom, keď nástojili, že chcú vidieť hrob starej mamy, a príroda sa jej za to vypomstila hrôzostrašnou plavbou.“ (s. 15) Za čo sa však musí Ana kajať? Ľutuje niečo? Život Any Magdaleny Bachovej je totiž navonok spokojný, nemá ju čím prekvapiť. V jej vnútri však čoraz viac nahlodáva tento obraz červík nespokojnosti. Kde je v tom všetkom ona? Cíti sa milovaná? A aká láska jej chýba viac – k mužovi, k deťom, k matke či k sebe samej?

Tieto otázky k nej plynú s čoraz väčšou silou a udierajú na citlivé miesta. Ana ich musí zodpovedať sama či už nad hrobom svojej matky, pri plavbe loďou domov alebo v každodennosti života. A hoci sa voči matke dištancuje a drží si odstup, postupne prichádza na čoraz viac paralel. Dielo obsahuje metamorfózu hlavnej hrdinky, ktorá v sebe hľadá odpovede a uzatvára jednotlivé epizódy, do čoho zasahuje hlas svedomia a reflektovanie otázok hrdosti, morálky, veku či skúseností.

Autora musíte najprv odhaliť, no je tam
Autorov štýl spoznáte medzi riadkami, no s určitosťou tam je. Príbeh je plynulý, avšak jazyk nie je až natoľko vycibrený. Čitateľ spozná aj to, že magické prvky sa vyskytujú v menšom množstve, čo však vyvažuje reálnosť príbehu. V deji sa často opakujú rutinné záležitosti s obmieňaním deja a smerom ku koncu nastáva gradácia. Tá odráža aj situáciu okolo našej hrdinky. Vychádza z toho jej premena alebo tomu predchádzalo niečo iné?

Kniha Uvidíme sa v auguste je jednohubkou a zvládnete ju prečítať za jeden večer. Možno nie je ukážkou Márquezovho majstrovstva v pravom zmysle, a tak je na čitateľoch, či zoberú okolnosti vzniku a vydania knihy na milosť alebo ostanú verní jeho rokmi overeným dielam.

Gabriel García Márquez: Uvidíme sa v auguste

Preklad: Eva Palkovičová

Slovart, 2024

Zobraziť diskusiu (0)