Vlády Mikuláša Dzurindu charakterizovalo predovšetkým slovo reforma. Svojho času pôsobilo takmer ako zaklínadlo: niekoho uhrančivo priťahovalo, iní z neho mali až existenciálny strach. Prevzatie moci v roku 1998 po HZDS nebolo jednoduché z viacerých príčin. Od vzniku Slovenskej republiky sa vinou vtedajších politických elít ekonomike veľmi nedarilo, čo malo za následok zlú sociálnu situáciu a silnela potreba podstúpiť ozdravný proces. Nová vláda zvolila formu šokovej terapie, v dôsledku čoho ostalo množstvo ľudí bez práce a viacerí z nich úplne prepadli cez akúkoľvek záchrannú sociálnu sieť. Architektom ekonomických reforiem bol Ivan Mikloš a prvý dôvod, prečo si prečítať knihu rozhovorov s ním, je pripomenutie tých čias, pretože v nich zároveň korení aj značný hospodársky rast, ktorý si neskôr privlastnil vo svojich vládach Robert Fico.

Ďalší, snáď najvýznamnejší dôvod, prečo knihe venovať pozornosť, je podrobné vysvetľovanie celého procesu vzniku reforiem: Ivan Mikloš sa do hĺbky orientuje nielen v ekonómii, ale aj v príbuzných odboroch, vie preto podrobne vyargumentovať zvolené postupy. V časoch jeho pôsobenia ako ministra financií mu boli priaznivo naklonené viaceré médiá, preto je vhodné prečítať si s odstupom času bez mediálnych superlatívov proces príprav a samotné uskutočnenie zlomových zmien v daňovo-odvodovom systéme, privatizácii alebo podpore investícií, pričom neraz prekvapí odhalenie nejednoznačnosti podpory zo strany iných odborníkov. Mikloš musel toto váhanie alebo aj odpor koaličných partnerov prelomiť svojím rozhodnutím a prevziať na seba riziko prípadného neúspechu. Po náročných časoch nasledoval doslova boom a nesporný hospodársky rast s významným nárastom zahraničných investícií nasledovaný poklesom nezamestnanosti. No v nejakej forme sa musel prejaviť aj neúspech; aj v súčasnosti stále vieme pomenovať oblasti, v ktorých reformy nikdy neprebehli alebo neprebehli dostatočne: veda, školstvo, zdravotníctvo.

Popri nespornom úspechu reforiem sa často už v tých časoch hovorilo o necitlivosti dosahov na niektoré vrstvy obyvateľstva, predovšetkým tých najchudobnejších. Nedostatok empatie považuje spätne za jednu z najväčších chýb aj Ivan Mikloš a práve absencia citlivejšieho prístupu vyvoláva ešte aj v súčasnosti negatívne spomienky u ľudí, ktorých sa to dotklo (napr. v podobe nezamestnanosti). Z pozície Ivana Mikloša je však zrejmé, že bol hlboko presvedčený o správnosti svojich rozhodnutí, o čom svedčí aj ich podrobné vysvetľovanie. Ďalší dôvod na prečítanie potom spočíva v príležitosti porozumieť, za akých okolností sa diali niektoré udalosti. Na tomto mieste je potrebné oceniť prácu Tomáša Gálisa, jeho detailnú prípravu, naštudovanie podkladov a kvalitne zvolené otázky, niekedy aj naliehanie, resp. požiadavka jasnejších odpovedí bez relativizovania.

Predmetom rozhovorov sú aj známe udalosti, či už ide o privatizáciu, kauzu „skupinka“, Euroval, vládu Ivety Radičovej, pôsobenie Roberta Fica, pričom rozhovory sa končia pred letom 2021, a teda zachytávajú aj žalostný stav, v akom sa ocitla politická scéna po posledných voľbách a počas pandémie nového koronavírusu. Hoci sa Ivan Mikloš stiahol zo slovenskej politiky, neustále pôsobí vo verejnom živote. Môžeme napríklad pravidelne čítať jeho články v novinách, v ktorých sa venuje širším sociálnym a politickým okolnostiam rozhodnutí na domácej alebo zahraničnej scéne, a vždy je to minimálne podnetné čítanie. Bez ohľadu na to, či s názormi Ivana Mikloša čitatelia súhlasia alebo s nimi polemizujú, je užitočné sa s nimi zoznámiť. Tvoria totiž pevnú súčasť novodobých ekonomických a politických dejín a jeho meno bude už navždy spájané so zásadnými reformami, ktoré slovenská spoločnosť podstúpila.

Ivan Mikloš: Už dávno nevidím svet čierno-bielo. Rozhovory s Tomášom Gálisom

N Press, 2021

280 strán

Zobraziť diskusiu (0)