Autor zosobňuje všetky hlavné piliere tejto knihy – je jej rozprávačom a ústrednou postavou, ktorá už od raného veku prežíva pocity smútku a úzkosti. Postavou, ktorá nielen odhaľuje seba, svoje prežívanie či rodinné a životné úskalia, ale snaží sa nad nimi komplexne uvažovať a o depresii vyriekne aj niečo na zamyslenie.

„Zo všetkých klamstiev, ktoré vám depresia hovorí – a je ich viac než dosť –, patrí medzi najuveriteľnejšie to, že aj tak spejete do záhuby. Nič nie je v poriadku, hovorí choroba, nič ani nikdy v poriadku nebolo, a tak je jasné, že nikdy nič ani v poriadku nebude.“

John Moe skrátka chce hovoriť a písať o depresii, zdieľať svoje skúsenosti s čitateľmi a čitateľkami a ideálne aj formou humoru, pretože je o. k. necítiť sa o. k. a tiež je o. k. sa na tom zasmiať.

„Chcete sa zabiť, pretože túžite po úľave od bolesti, ktorú cítite, lenže samovražda vám úľavu neposkytne. Možno ak veríte na život po smrti, ale aj v takom prípade budete musieť pred Bohom vysvetľovať dieru v hlave alebo svoj mierne neštandardný zjav. No a na to sa veľmi nemáte čo tešiť.“

Predstavte si sedačku u svojho kamaráta doma, na ktorú sa pohodlne usadíte, dáte si limonádu a začnete sa rozprávať. Po čase sa debaty ujme kamarát a začne civilne a úplne otvorene rozprávať o tom, že trpí depresiou, čím všetkým si preto prešiel, prečo je dôležité o tom hovoriť a ako z toho aspoň ako-tak von. Celý čas ho so záujmom počúvate.

Po čase sa môže stať, že spozorniete a niektoré z opisovaných emócií sa vám budú zdať povedomé. Akoby nie. Niečím podobným ste si prešli aj vy, hoci ste tomu v danom momente nerozumeli. No a ako debata plynie, možno sa nájdete v ďalších a ďalších opisoch, až si uvedomíte, že pravdepodobne zapadáte do definície smutka, ktorú v knihe opisuje John Moe.

A nie je na tom nič zlé.

Približne takto sa cítite pri čítaní knihy Úžasný svet depresie – ako keby ste sa celý čas rozprávali s priateľom, ktorý vám predstavuje fenomén depresie, rozumie vašim rozhaseným pocitom a dáva vám najavo, že v tom nie ste sám.

Kniha vo vás vyvoláva nutkanie hovoriť o tom, čo vás trápi. Zdvihnúť telefón, dohodnúť si stretnutie so svojím blízkym, posadiť sa oproti nemu a rozprávať.

O tom, aké pocity vo vás prebývajú, o tom, čo vás postupne zožiera a vy to neviete ani pomenovať, nieto vyriešiť.

Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, tému depresie a duševných porúch stále sprevádza veľké tabu a ľudia sa o svojich pocitoch hanbia hovoriť. Majú pocit, že ich bude okolie považovať za blázna, za človeka, ktorý si nevie povedať „A veď budem šťastný“ a raz-dva tým svoju „depresiu“ skrotí, za niekoho, kto sa len sťažuje a plače.

Kniha sa prihovára nielen čitateľom, ktorí depresiou trpia, ale tiež tým, ktorí sa na depresiu dívajú zvrchu a nedokážu svojim blízkym poskytnúť potrebnú oporu. Vety ako „Ale no tak, veď sa máš dobre“ alebo „To ešte stále toto riešiš?“ sú nevhodnou reakciou na pocity úzkosti vašich blízkych a známych a aj inak dobrácky autor k nim pristupuje so značnou dávkou odporu a nepochopenia.

Nie je hanba byť smutko a už vôbec nie je hanba pripustiť si, že potrebujete pomoc. Úžasný svet depresie o tom vypovedá nielen svojím obsahom a absolútnou otvorenosťou autora, ale aj spísanými bodmi, ku ktorým sa viete kedykoľvek vrátiť a ktoré vám pomôžu zorientovať sa vo vašich pocitoch.

John Moe sa rozhodol životu povedať áno, aj napriek tomu, že väčšinu času sa ním brodil, než by ním preplával. Stál dokonca na tenkej hranici, keď sa rozhodoval, či za pár minút utlmí všetko, na čo nevedel nájsť roky odpovede a riešenia. Nakoniec sa však rozhodol nezabiť a radšej o tom všetkom otvorene a nahlas hovoriť.

A tak autor tejto knihy aj naďalej bojuje a tiež o tom rozpráva a píše. Veľa a dobre, s humorom, ale aj dávkou vážnosti, otvorene a bez pocitu hanby.

Presne tak, ako to má v téme depresie a dušených porúch byť.

John Moe: Úžasný svet depresie

N Press, 2020

Preklad: Samuel Marec

Zobraziť diskusiu (0)