Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Úžasný svet depresie

John Moe je americký spisovateľ a rozhlasový moderátor s vlastnou podcastovou šou s názvom Úžasný svet depresie. Cieľom podcastu je rozprávať sa so známymi ľuďmi, ktorí trpia depresiou, o tom, ako sa u nich depresia prejavuje, ako ich ovplyvňuje a ako sa s ňou vyrovnávajú. Aby to bolo dokonalo autentické, John Moe ňou tiež roky trpí a aj touto formou sa snaží búrať tabu okolo témy duševných porúch. Po čase sa rozhodol napísať a vydať rovnomennú knihu, ktorá sa rovnako ako podcast zaoberá depresiou a jeho životnými skúsenosťami s touto chorobou. Okrem novinárskej činnosti sa venuje aj písaniu divadelných hier.

Autor zosobňuje všetky hlavné piliere tejto knihy – je jej rozprávačom a ústrednou postavou, ktorá už od raného veku prežíva pocity smútku a úzkosti. Postavou, ktorá nielen odhaľuje seba, svoje prežívanie či rodinné a životné úskalia, ale snaží sa nad nimi komplexne uvažovať a o depresii vyriekne aj niečo na zamyslenie.

Zo všetkých klamstiev, ktoré vám depresia hovorí – a je ich viac než dosť –, patrí medzi najuveriteľnejšie to, že aj tak spejete do záhuby. Nič nie je v poriadku, hovorí choroba, nič ani nikdy v poriadku nebolo, a tak je jasné, že nikdy nič ani v poriadku nebude.“

John Moe skrátka chce hovoriť a písať o depresii, zdieľať svoje skúsenosti s čitateľmi a čitateľkami a ideálne aj formou humoru, pretože je o. k. necítiť sa o. k. a tiež je o. k. sa na tom zasmiať.

Chcete sa zabiť, pretože túžite po úľave od bolesti, ktorú cítite, lenže samovražda vám úľavu neposkytne. Možno ak veríte na život po smrti, ale aj v takom prípade budete musieť pred Bohom vysvetľovať dieru v hlave alebo svoj mierne neštandardný zjav. No a na to sa veľmi nemáte čo tešiť.“

Predstavte si sedačku u svojho kamaráta doma, na ktorú sa pohodlne usadíte, dáte si limonádu a začnete sa rozprávať. Po čase sa debaty ujme kamarát a začne civilne a úplne otvorene rozprávať o tom, že trpí depresiou, čím všetkým si preto prešiel, prečo je dôležité o tom hovoriť a ako z toho aspoň ako-tak von. Celý čas ho so záujmom počúvate.

Po čase sa môže stať, že spozorniete a niektoré z opisovaných emócií sa vám budú zdať povedomé. Akoby nie. Niečím podobným ste si prešli aj vy, hoci ste tomu v danom momente nerozumeli. No a ako debata plynie, možno sa nájdete v ďalších a ďalších opisoch, až si uvedomíte, že pravdepodobne zapadáte do definície smutka, ktorú v knihe opisuje John Moe.

A nie je na tom nič zlé.

Približne takto sa cítite pri čítaní knihy Úžasný svet depresie – ako keby ste sa celý čas rozprávali s priateľom, ktorý vám predstavuje fenomén depresie, rozumie vašim rozhaseným pocitom a dáva vám najavo, že v tom nie ste sám.

Kniha vo vás vyvoláva nutkanie hovoriť o tom, čo vás trápi. Zdvihnúť telefón, dohodnúť si stretnutie so svojím blízkym, posadiť sa oproti nemu a rozprávať.

O tom, aké pocity vo vás prebývajú, o tom, čo vás postupne zožiera a vy to neviete ani pomenovať, nieto vyriešiť.

Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, tému depresie a duševných porúch stále sprevádza veľké tabu a ľudia sa o svojich pocitoch hanbia hovoriť. Majú pocit, že ich bude okolie považovať za blázna, za človeka, ktorý si nevie povedať „A veď budem šťastný“ a raz-dva tým svoju „depresiu“ skrotí, za niekoho, kto sa len sťažuje a plače.

Kniha sa prihovára nielen čitateľom, ktorí depresiou trpia, ale tiež tým, ktorí sa na depresiu dívajú zvrchu a nedokážu svojim blízkym poskytnúť potrebnú oporu. Vety ako „Ale no tak, veď sa máš dobre“ alebo „To ešte stále toto riešiš?“ sú nevhodnou reakciou na pocity úzkosti vašich blízkych a známych a aj inak dobrácky autor k nim pristupuje so značnou dávkou odporu a nepochopenia.

Nie je hanba byť smutko a už vôbec nie je hanba pripustiť si, že potrebujete pomoc. Úžasný svet depresie o tom vypovedá nielen svojím obsahom a absolútnou otvorenosťou autora, ale aj spísanými bodmi, ku ktorým sa viete kedykoľvek vrátiť a ktoré vám pomôžu zorientovať sa vo vašich pocitoch.

John Moe sa rozhodol životu povedať áno, aj napriek tomu, že väčšinu času sa ním brodil, než by ním preplával. Stál dokonca na tenkej hranici, keď sa rozhodoval, či za pár minút utlmí všetko, na čo nevedel nájsť roky odpovede a riešenia. Nakoniec sa však rozhodol nezabiť a radšej o tom všetkom otvorene a nahlas hovoriť.

A tak autor tejto knihy aj naďalej bojuje a tiež o tom rozpráva a píše. Veľa a dobre, s humorom, ale aj dávkou vážnosti, otvorene a bez pocitu hanby.

Presne tak, ako to má v téme depresie a dušených porúch byť.




John Moe: Úžasný svet depresie


N Press, 2020


Preklad: Samuel Marec


Zobraziť diskusiu (0)

Úžasný svet depresie

Úžasný svet depresie

Moe John

Depresia je stále tabu – mnohí ju nevedia ani len identifikovať, málokto sa prizná, že ňou trpí a len malé percento ľudí navštívi odborníka. Je ťažké sa o nej baviť s nadhľadom a nepatrí sa o nej vtipkovať. John Moe, rozhlasový moderátor a autor podcastov, sa o to pokúsil a napísal knihu Úžasný svet depresie. Kniha vyšla v knižnej edícii Denníka N v preklade Sama Marca. Moe má s depresiou veľa neveselých skúseností – sám si chorobou prešiel a jeho brat si v jej dôsledku vzal život, no napriek tomu je presvedčený, že o nej treba otvorene hovoriť a dá sa o nej hovoriť aj s humorom. Podľa jeho vlastných slov je totiž depresia „nebezpečná, ale vo svojej podstate komická“. Poskladal teda spomienky na vlastnú zložitú cestu sprevádzanú depresiou a príbehy ľudí, ktorých počas nej stretol, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že aj zdieľanie môže mať terapeutický účinok. V tejto citlivej a zároveň zábavnej knihe ponúka Moe nový a nevšedný pohľad na depresiu, poskytuje nádej a hovorí, že je v poriadku, ak nie ste v poriadku. A je v poriadku, ak sa na tom smejete.

Kúpiť za 14,16 €

Podobný obsah

Stručné dejiny Ruska od Zlatej hordy cez Napoleona, Stalina až k Putinovi

Stručné dejiny Ruska od Zlatej hordy cez Napoleona, Stalina až k Putinovi

Petr Koubský

Petr Koubský hovorí, že na vysvetlenie väčšiny ruských špecifík netreba skúmať „hlbiny ruskej duše“. Dajú sa vysvetliť úplne prízemne pomocou geografických a ekonomických podmienok, ktorými je život v Rusku vymedzený. Rusko je obrovská krajina obklopená morom, ktorá však nemá použiteľné prístavy a nie je potravinovo sebestačná. Krajina, ktorá je koloniálnou mocnosťou aj kolóniou zároveň, nemá prirodzenú hranicu so západom a pruh úrodnej černozeme sa ťahá územím štátov, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu osamostatnili. Desatina všetkých obyvateľov Ruskej federácie žije v štrnásťmiliónovej Moskve a na vidieku sú dediny od seba vzdialené aj stovky kilometrov. V Rusku nájdeme množstvo národností a etnických skupín a viac extrémneho bohatstva i viac žalostnej chudoby ako vo väčšine ostatných rozvinutých krajín. Vo svojej stručnej, ale vyčerpávajúcej exkurzii do histórie však Koubský pripomína, že geografia nie je pevne daný osud. Ľudia nie sú vo svojich činoch ani úplne slobodní, ani úplne zviazaní vládnucimi pomermi. To, čo sa nám spätne javí ako historický príbeh, je vždy výsledkom pevne daných obmedzení, individuálnych zámerov a činov a napokon aj slepej náhody.

Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému

Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému

Petr Koubský

Prítomnosť vyrastá z minulosti a tá zase z predchádzajúcej minulosti. Dnešnej Ukrajine nemožno rozumieť, ak nevieme, čo sa tam odohrávalo v časoch Sovietskeho zväzu, a to najmä počas kľúčovej udalosti jeho dejín, teda druhej svetovej vojny. Ani tá však nevznikla v geopolitickom vzduchoprázdne. Ukrajina bola mnoho stoviek rokov hranicou v zmysle anglického slova frontier: hranica ako územie, nie ako čiara. Hranica ako oblasť rizika, bojov, konfliktov, ale aj inovácie a voľnosti. Hranica ako rozširovanie poriadku do priestoru doposiaľ nepodmaneného, nerozlíšeného, nevykolíkovaného. Dejiny Ukrajiny ani v najmenšom neospravedlňujú ruskú agresiu. Pomáhajú však pochopiť, čo sa tam deje a prečo sa to deje, aké sily proti sebe pôsobia a akými príbehmi si účastníci konfliktu vysvetľujú svoj svet a sami seba.

Nacistická hrozba

Správy

Nacistická hrozba

Proti komu zaútočiť najprv? Je možné, že práve túto otázku si kládol Hitler v predstavách o realizácii svojho mocenského sna. Koľko toho vlastne bežne vieme o medzinárodnom aj regionálnom kontexte pred udalosťami vedúcimi k druhej svetovej vojne? Hoci sú o tejto téme prístupné kvantá kníh, nevieme o tom určite stále dosť. Pútavo a detailne o udalostiach predchádzajúcich desivým rokom píše aj Benjamin Carter Hett v knihe Nacistická hrozba.