V jednej osobe
V jednej osobe je názov v poradí trinásteho románu Johna Irvinga. Nie je žiadnym veľkým tajomstvom, že ho autor venoval svojmu synovi, hlásiacemu sa ku gayskej komunite. Práve láska a jej hľadanie vo svete sexuálnych odlišností je nosnou témou tejto knihy. Príbeh zachytáva životné peripetie starnúceho bisexuálneho spisovateľa Billyho Abbota. Tragikomické rozprávanie je postavené hlavne na jeho „superschopnosti“ celoživotne sa zamilovávať do nesprávnych ľudí.
Strastiplné putovanie hlavného hrdinu naprieč svetom inakosti začína kdesi v 60-tych rokoch a pokračuje až do súčasnosti. Hľadanie lásky vo svete sexuálnych odlišností je však v podstate identické s majoritou. Takisto zahŕňa mnohé trpké konflikty a skúsenosti.
Prepestrá zbierka hetero, gay, bi a transgender vzťahov sa prepletá s prostredím utkaným zo zaužívaného irvingovského klišé. (Koniec-koncov, načo meniť osvedčený recept, keď stále funguje skvele?) Je však opäť utkané výborne, nápadito a funkčne. Svet sexuálnych menšín je spätý so svetom akademického prostredia, umenia i zápasenia.
Pred čitateľom sa postupne rozkrýva rozsiahla škála tabuizovaných a provokatívnych tém logicky vykresľovaných hlavne z pohľadu minorít. Životné eskapády všetkých zúčastnených sú sprevádzané pocitmi odcudzenia, izolácie, vydelením zo spoločenského stredu a neprijímaním väčšinou. Irving však všetky nezmyselné predsudky stiera s ľahkosťou sebe vlastnou a hranice normality silne relativizuje a rozmazáva. Aj tu existujú celoživotné partnerstvá i nekončiace rozchody, radosti, sklamania, tolerantnosť i netolerantnosť a mnohé ďalšie prejavy „normálneho“ ľudského bytia. Všetko spolu to vytvára citlivý obraz nazerania na sexualitu v americkej spoločnosti v priebehu niekoľkých desaťročí. Irving farbisto vykresľuje celú škálu jej premien od ostrého odsudzovania cez postupné uvoľňovanie napätia až po, do veľkej miery módnu, vzťahovú neviazanosť. Kruté vytriezvenie zo sexuálneho ošiaľu však prichádza so zdrvujúcim nástupom epidémie AIDS, neľútostne si vyberajúcej svoju daň. Jej dopad ale paradoxne priniesol aj akési ozdravné umravnenie a isté zmierenie medzi väčšinou a menšinami.
Irvingov rukopis prešiel poznateľnými úpravami. Jednotlivé postavy síce opäť zobrazuje typicky komplexne, ale jeho obsesia každým detailom je výrazne stlmená. Rozprávanie je podstatne priamočiarejšie a hutnejšie, značne osekané o vedľajšie línie a v poslednej tretine naberá až nevídane rýchle tempo. Ubudlo aj drsného naturalizmu, zato však pribudla otvorenosť a provokatívnosť, dávajúca čitateľovej tolerancii miestami riadne zabrať. Nesmie chýbať patričný podiel vtipu, nadhľadu, empatie a pochopenia.
V jednej osobe je skutočná výzva nútiaca k prehodnocovaniu zaužívaných morálnych hodnôt. Je to o láske k životu o úcte k človeku a jeho individualite, je to o vzájomnom rešpekte a tolerancii – je to znovu vynikajúci John Irving.
Ozzy