Na vyvolanie obáv stačí málo. Na začiatku zvyčajne bývajú verejné vyjadrenia známych osobností, väčšinou politikov alebo politických aktivistov nasledované prijatím zákonov, ktorým časť spoločnosti tlieska, iná časť zostáva vydesená. A potom sú tu skupiny s očakávaním zmeny, lenže tie môžu mať aj neočakávané dôsledky s významným vplyvom na budúcnosť. Zdenka Kollárová čitateľstvo uvádza do sveta inverzie mužských a ženských rolí, ako si ich doteraz predstavovalo ultrakonzervatíne myslenie, napr. v hnutí tradwife (tradičné manželky).

„Muži sú predsa jemné stvorenia, nemajú vyššie ambície, ako venovať sa domácnosti a deťom. Nemajú predpoklady, aby vykonávali náročnú prácu, ktorá si vyžaduje sústredenie sa na viac úloh naraz, či jemnocit, aby zvládali nuansy každodenného rozhodovania.“ (s. 10)

Ocitáme sa vo svete ovládanom ženami na všetkých úrovniach riadenia štátu a súkromného sektora. Mužom prináležia menej platené zamestnania, starostlivosť o domácnosť a potomkov a predovšetkým rodenie detí. Muži totiž disponujú tzv. rodiacimi vakmi, čo znamená, že po niekoľkých týždňoch tehotenstva sa plod prenesie z tela ženy do mužovho tela a ten podstúpi zvyšný proces tehotenstva vrátane pôrodu. Výsledkom „vyrezania“ dieťaťa z presne kalibrovaného výživového vaku je, že absolútna väčšina mužov môže rodiť len raz, čo z dieťaťa vytvára vzácnosť, a primerane tomu klesajú príležitosti mužov uplatniť sa na trhu práce, keďže musia urobiť všetko pre to, aby bolo o dieťa dobre postarané. Revolúcii vo výmene rolí predchádzal úplný zákaz potratov, zavedenie statusu gazdinej, kontrola počatia a nakoniec objav rodiacich vakov.

„Väčšina mužov spolu s prijatím štatútu patróna domácnosti zanevrela na akékoľvek pracovné ambície. Okrem toho, koľko sa toho dá naozaj stihnúť, ak má človek na krku celú domácnosť a dieťa? Ani škôlka, ani škola nie sú na celý deň, treba nachystať obed, poobede riešiť krúžky, robiť s deťmi úlohy a všemožne podporovať rozvoj dieťaťa. A pritom dbať aj na seba, žiadna žena nechcela mať predsa doma zanedbaného chlapa v teplákoch.“ (s. 25)

Hlavná postava, novinárka Zora, má výbornú kariéru, stúpajúci spoločenský status a manžela pripraveného na rolu otca a „patróna domácnosti“. Zdá sa nepredstaviteľné, že len pred niekoľkými desaťročiami bola situácia opačná. Keď však dôjde k dramatickej situácii meniacej celý život, Zora zistí, že existuje aj úplne odlišné sociálne a ekonomické usporiadanie, ľudia, o akých predtým nevedela alebo nechcela vedieť. Najprv v náznakoch a postupne otvorene sa odhaľujú totalitné aspekty života v zdanlivo funkčnej spoločnosti. V tejto verzii budúcnosti totiž veľa vecí funguje veľmi dobre: je ekologickejšia, zdravšia, očakávaná dĺžka života sa podstatne predĺžila.

„Sama uprednostňujem názory iných žien, pretože mužské argumenty mi pripadajú slabšie, menej odborné, nepodstatné. Počúval by ma niekto, čítal moje články a komentáre, keby som bola muž? Prijímala by ma spoločnosť rovnako, keby som nemala postavenie a adekvátny plat?“ (s. 125)

Autorka príbeh napísala v dvoch časových líniách. Prvá sa odohráva v súčasnosti, druhá v minulosti, pričom v nej sa opisuje prudká spoločenská zmena, ktorú nikto vlastne neočakával. Štýl Zdenky Kollárovej je premyslený, neplytvá zbytočne vetami. Využíva stručnosť a údernosť svojich nápadov tak, aby čitateľstvo ostávalo stále v pozore, čo bude nasledovať. Nadväznosti jednej aktivity za druhou zas ukazujú, že individuálne rozhodnutia v autokratickom zriadení po istom čase nevyhnutne pritiahnu pozornosť štátnej moci. Určite stojí za zmienku aj jej využitie jazyka, napr. vývoj mužského priezviska: „Ako sa volá váš muž?“ „Predsa Zajíčkovej.“

Veľkú pozornosť autorka venovala vzťahovej rovine postáv, pretože Zora nepripúšťa iný názor ako svoj, čo je znakom dominujúcej osobnosti, a preto sa dostáva so svojím okolím do viacerých konfliktov. V neposlednom rade je tu predmetom aj jej vnútorný svet zažívajúci čoraz väčšiu kognitívnu disonanciu.

Vaky sú román pre všetkých, ktorí vedia, že jedným z cieľov dobrej literatúry je vyrušiť myslenie. Antiutópie nie sú únikom z reality, ony dokážu anticipovať jej vývoj a využiť pritom aj zdanlivo nepredstaviteľné alebo nevykonateľné nápady. A nad všetkými pozoruhodnými témami, ktoré Zdenka Kollárová rozvíja, sa vznáša nevyslovená výstraha: buďte na pozore pred tými, ktorí schvaľujú zákony obmedzujúce ľudské a občianske práva.

Zdenka Kollárová: Vaky
Artis Omnis, 2024
200 strán

Zobraziť diskusiu (0)