Vařit medvěda
Historická detektívka slávi posledné roky medzi čitateľmi značné úspechy. Je lákavé čítať o veľkých drámach bežných ľudí v minulých dobách a vidieť ako sa nám podobali alebo odlišovali. Hlbší zážitok poskytujú príbehy s charizmatickými postavami, exotickým prostredím, nezvyčajnými udalosťami, no aj myšlienkami stimulujúcimi intelekt. Presne túto kombináciu má v sebe román Vařit medvěda.
Švédsky spisovateľ Mikael Niemi je čitateľom známy z viacerých českých prekladov. Mimoriadny medzinárodný úspech dosiahol románom Popmusic z Vittuly (Argo 2018), spomeňme ešte knihy Vodní apokalypsa (Moba 2014) a Muž, který zemřel jako losos (Knižní klub 2010). Z uvedených titulov je zrejmé, že Niemi obľubuje trochu zvláštne názvy a je tomu tak aj v najnovšom prekladateľskom počine. Vařit medvěda znie trochu záhadne a nevysvetliteľné vraždy sú podobne zdrojom úvah hlavnej postavy, prepošta Laestadiusa.

Mikeal Niemi umiestnil do stredu diania skutočnú postavu, pastora Larsa Leviho Laestadiusa (1800 – 1861), zakladateľa hnutia náboženskej obrody vo vnútri protestantskej cirkvi predovšetkým v Laponsku, Švédsku, Fínsku a Nórsku. Laestadius bol aj dôsledný botanik, čo autor zužitkoval v románe dokonca v rámci pastorových vyšetrovacích metód. V Niemiho interpretácii bol prepošt veľmi zvedavý na novinky zo sveta, vnímavý voči neverbálnym prejavom iných ľudí, všímavý a empatický človek so slabosťou pre obete nespravodlivého konania.

Objav mŕtveho dievčaťa spôsobí v miestnej komunite šok. Existujú náznaky, že ho zabil medveď, no Laestadius má odlišný názor. Jeho racionálna a empirická metóda hľadania dôkazov na jednej strane vedie k odlišnému výsledku ako má strážca zákona: zdá sa, že tu začína vyčíňať vrah. Odvrátenou stranou je, že oficiálne autority jeho závery neakceptujú, pretože by museli priznať chyby vo vlastnom uvažovaní. Ďalšie vraždy však začínajú podporovať morálnu paniku obyvateľov a tak zrak miestnych hľadá obeť, na ktorú by mohli zvaliť vinu. Dráma sa stupňuje, rozum ignoruje, čitateľ postupne začne pochybovať, kto je vlastne za spôsobené zlo zodpovedný.

Život na švédskom vidieku nebol vôbec jednoduchý a autor autenticky a hodnoverne sprevádza čitateľov každodennosťou obyvateľov, necháva ale značný priestor aj pre ponor do myšlienkového sveta intelektuálne nadaných ľudí, ktorí však nemali to šťastie, že by mohli svoj bohatý vnútorný svete rozvíjať. Prejavilo sa to predovšetkým v postave Jussiho, mladého muža, ktorého prepošt zachránil ešte ako chlapca a vkladal doňho svoje pastorské nádeje. Jussi často uvažoval o knihách a ich vlastnostiach: „V deskách knihy se nachází celý dlouhý lidský život. Říkám si, že držím v rukou sám čas. Čas, který dokáže začínat, přeskakovat na konec, začínat nanovo i couvat.“ Pociťuje opojenie, no aj závrat ako každý vášnivý milovník kníh, ktorý si v určitom okamihu uvedomí aký je malý v porovnaní s obrovským vesmírom písaných slov ideí: „S pocitem závrati si uvědomuju, že při určité velikosti police musí knihy, které na ni stojí, dohromady obsahovat víc času, než je délka lidského života. Zkušenosti knih jsou větší, než jaké kdy získá jednotlivý člověk. Jejich myšlenek je víc, než si kdy stihneme myslet během celého lidského života.“

Kniha Vařit medvěda má síce netradičný názov, no je to skvelá historická detektívka s presahom do sveta intelektu, religiozity a ponúka nám navyše pozoruhodný pohľad do života v malej komunite, kde platia prísne zákony neformálnej sociálnej kontroly. Kto sa odváži tieto nepísané zákony spochybniť, toho čaká trest a svoje o tom vedia všetky postavy tohto podmaňujúceho románu.
Mikael Niemi: Vařit medvěda
Preklad: Zbyněk Černík
392 strán
Argo 2019