Ján Blažovský
15.1.2018

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť

Nobelova cena za literatúru býva vnímaná predovšetkým vo vzťahu k beletrii, netreba ale zabúdať, že jej laureáti písali často aj eseje prvotriednej kvality. Kniha Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť od Doris Lessing patrí medzi tie, ktoré nenechajú myslenie na pokoji a vyzývajú ku všímavosti, aktivite a sebareflexii.

Doris Lessing (1919 – 2013) prežila dlhý život a v tvorbe intenzívne vnímala spoločenské procesy, zmeny a ideológie stojace na pozadí týchto zmien. V roku 2007 dostala za svoje literárne snaženie Nobelovu cenu a kto si prečíta Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť, veľmi rýchlo zistí, aký úderný a presný dokáže byť jej čistý štýl bez nadbytočných slov. Je celkom vzácne nájsť dielo, ktoré by dokázalo na tak malej ploche tak jednoducho, ale nie zjednodušujúco, zachytiť paradoxy ľudského správania: konformitu aj individualizmus, emócie aj racionalitu, pasivitu aj aktívnu participáciu.

V piatich esejach sa Doris Lessing venuje vybraný ľudským vlastnostiam a ich dopadom. Dalo by sa povedať, že si vybrala určité prvky ľudskej prirodzenosti a venuje pozornosť ich negatívnym prejavom v živote jednotlivcov aj celých komunít. Od príbehov konkrétnych ľudí (vrátane seba samej) sa dostáva k analýze významných sociálnych javov ako je napríklad zhubná ideológia komunizmu, manipulácia náboženstvom, znecitlivovanie zobrazovaním násilia prostredníctvom moderných technológií, podliehanie emocionálnemu nátlaku v kolektíve, prispôsobovanie sa skupinovým normám. Hoci Lessing písala eseje v druhej polovici 80tych rokov 20. storočia, nič to nemení na dôležitosti jej tvrdení. Reálie sa menia, posolstvo ostáva nadčasové.

V knihe sa na viacerých miestach opakuje dôležitá myšlienka, že vzhľadom na existujúce poznanie povahy ľudského správania by bolo potrebné tieto poznatky aj používať na rozvíjanie, respektíve zlepšovanie života ľudí. Hoci na viacerých miestach prejavujú silnú skepsu a vo vývoji ľudstva vidí mnohé náznaky úpadku, nevzdáva sa viery v racionalitu a schopnosť rozumu zvrátiť chyby typické pre emocionálne rozhodnutia. Dôveruje predovšetkým vedám ako sociológia, psychológia, sociálna antropológia a odvolávaním sa na viaceré výskumy v týchto vedách dokazuje šírku svojho rozhľadu. Doris Lessing je potrebné čítať viackrát, pretože po prvom čítaní akurát získame podnety na uvažovanie a pozorovanie sveta. To, že sme vystavení manipulácii a tlaku na konformitu v skupinách, v ktorých žijeme, spoznáme až priebežne. Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť nám to však budú neustále pripomínať. Ukážku si môžete prečítať na medziknihami.sk