V literatúre sa za posledné roky objavilo viac titulov tematizujúcich utečeneckú krízu. Či už ide o reportáže alebo beletriu, je zrejmé, že sa príbehy utečencov stávajú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Musíme si tiež uvedomiť, že nech sa v médiách diskutuje o akýchkoľvek krízach, klimatickej, sociálnej, ekonomickej alebo zdravotnej, k prahu Európy zatiaľ mieria noví a noví utečenci a ich príchod si bude vyžadovať čiastkové aj komplexnejšie riešenia. Každý z migrantov má pritom vlastný nezameniteľný príbeh. Dokopy predstavujú pestrú mozaiku plnú radosti a utrpenia, očakávaní aj sklamaní, nádejí striedaných s nekončiacou frustráciou. Takouto mozaikou emócií je aj román Včelár z Aleppa.

Spisovateľka Christy Lefteri je sama dcérou utečencov z Cypru. Narodila sa v Londýne a počas práce dobrovoľníčky v utečeneckom centre UNICEF v Aténach získala počas rozhovorov s utečencami veľké množstvo materiálu na román. Vzniklo tak dojemné dielo Včelár z Aleppa, opisujúce strastiplnú cestu z pokoja a radosti zničených bombami do neistej budúcnosti v cudzej krajine. Celým románom sa vinie motív včelárstva ako útočiska, bezpečného stavu plného istoty, v ktorom túžia spočinúť hlavné postavy: „Kde sú včely, tam sú kvety, a kde sú kvety, tam je nový život a nádej“. (s. 27)

Hlavné postavy, manželia Nuri a Afra prišli počas bombardovania Aleppa o všetko: zabili im syna a Afra oslepla. Napriek tomu ešte istý čas odmietajú mesto opustiť, no bezprostredné ohrozenie života ich definitívne presvedčí o potrebe úteku. Opisy zničeného mesta sú plné chaosu a zmaru: „Vliekol som sa prachom. Takým hustým, až sa mi zdalo, že kráčam snehom. Boli tam zhorené autá, z opustených terás viseli šnúry so špinavou bielizňou, elektrické káble viseli takmer na ulicu: zbombardované obchody, paneláky s odstrelenými strechami, kopy smetia na dlažbe. Všetko páchlo smrťou a spálenou gumou.“ (s. 37)

Po opustení Aleppa nasleduje cesta cez kontinent, zo Sýrie do vytúženého Spojeného kráľovstva so zastávkami v utečeneckých táboroch v Istanbule a Aténach. Ich zážitky sa vymykajú akýmkoľvek našim skúsenostiam a nejde pritom len o priekupníkov s ľuďmi alebo o žalostné podmienky bývania. Postavy prechádzajú vývojom, duševnými zmenami, vplývajú na svoje okolie a to ich zas recipročne mení. Zatiaľ čo Afra skôr pasívne čaká čo bude ďalej a v ruke stláča guličku, Nuri trávi čas zháňaním jedla, oboznamovaním sa s prostredím táborov, nadväzovaním nových vzťahov. No postupne sa začne spochybňovať, čo je vlastne aktívny život a čo nečinnosť. Jedno aj druhé môže získať nečakané podoby, o čom sa presvedčia aj čitatelia románu.

Včelár z Aleppa je predovšetkým umeleckým vyjadrením traumy človeka vytrhnutého z pokoja a bezpečia. Matkám rozdriapala vojna bezpečnú výchovu detí, Mustafovi nenávratne ukradla príbuzných, Afra prišla o zrak, viacero vedľajších postáv stratilo akúkoľvek nádej na dôstojný život. Devastácia ale nie je len fyzická: morálne a duševné útrapy sú často o dosť horšie ako tie fyzické. Každá postava je postihnutá vojnou a každá na svojej úrovni vnímania vie, že v prvom rade prišla o budúcnosť. Individuálna trauma je tak pretváraná na celospoločenskú a tragédia spočíva aj v tom, že celá spoločnosť takto podlieha trhaniu, rozkladu a prosperujúce spoločenstvo sa mení na utekajúcich jednotlivcov alebo rodiny. Včelár z Aleppa možno prispeje k väčšiemu scitliveniu témy utečencov u svojich čitateľov a tí by ju po prečítaní mohli posunúť ďalej, nech je súcit s putujúcimi ľuďmi v spoločnosti prítomný viac než reálne je.

Christy Lefteri: Včelár z Aleppa

Preklad: Marianna Bachledová

Tatran 2020

Zobraziť diskusiu (0)