Je to taký zvláštny fenomén. Ľudský. Každá udalosť, ktorá nás presahuje, vyvolá v počiatkoch takmer stopercentný záujem. Pred desaťročím som sa ocitol v pomerne bizarnom kolektíve a sledovali sme spolu živé vysielanie zoskoku parašutistu Felixa Baumgartnera nadzvukovou rýchlosťou. Pár dní predtým sa špekulovalo, či je vôbec možné takýto pád prežiť. Tiež sa objavili rôzne fatálne variácie prípadného neúspechu, takže udalosť bola stimulovaná potrebným adrenalínom. Nakoniec sa rekord podaril. Zoskočil a prežil. Vybavené, pomaly zabúdame. Išlo takmer výhradne o športový akt, no v rámci neho sa čosi predsa len pohlo. Podporila sa naoko aj na počutie absurdná vízia a trochu sme s planétou Zem a jej prirodzeným „bezpečnostným systémom“ hazardovali.

Posledné dni sa nesú v znamení priekopníckeho momentu, keď sme prostredníctvom vesmírneho teleskopu Jamesa Webba uvideli miniatúrny výsek tohto záhadného prostredia v detailnejšom rozlíšení a pozreli sme sa na kus extrémnej histórie v priestore, o ktorom dodnes fyzika a matematika vedú výskumy predovšetkým v teoretickej rovine. Nepredstaviteľne staré svetlá. Keďže však nepatrím ku kompetentnej inteligencii tejto sféry, na tomto mieste postupne prehĺtam myšlienky o našej staromódnosti, malosti, ale tiež obmedzenej schopnosti fyzicky prekonať významnejšie vzdialenosti smerom von od našej materskej planéty Zem. Dobre, ešte jedna malá poznámka o dosiaľ neprekonaných raketách, ktoré mi ako laikovi taktiež pripadajú smiešne. Posúvame sa po malých kúskoch v kovových šípoch. Čisto hypoteticky, alebo zmätočne dänikenovsky — keby som sa ako iná vyspelá civilizácia kdesi v univerze prizeral týmto našim aktivitám, asi by som sa smiechom plieskal do svojich mimozemských stehien.

Vesmírny priemysel dnes definujú predovšetkým mená ako Elon Musk a Jeff Bezos. Podrobne sa tejto miliardárskej dvojici venuje publikácia Vesmírní baróni od Christiana Davenporta (Práh, 2020). Davenport vykresľuje takmer apoštolskú misiu miliardárov a ukazuje, kam siahajú snahy firiem Blue Origin a SpaceX, a tiež čo znamenajú pre americký vesmírny program. Aj nákladné operácie sú však veľmi vzdialené od smelých ambícií — rozšíriť náš pozemský vplyv a orientovať sa na vzdialenejšie komodity. Človek sa nemusí narodiť ako génius, aby ho raz jeho mozog nepostrašil brčkavou myšlienkou, že prečo si, kurník šopa, nezoberieme aj odtiaľ, keď sa k tomu nikto nehlási. Nikde nikto a my stále jeme iba z tej našej špajzy.

Ľudstvo je stále pomerne ďaleko od výraznejšieho prekonávania svojich pozemských limitov, a tak sa bezbranne prizeráme nebezpečným dôsledkom nášho správania, ktoré čoraz výraznejšie pociťujeme na vlastnej koži. Ak má niekto prostriedky na to, aby sa priblížil svojim fantáziám o vesmíre, sú to práve títo dvaja páni. Minimálne o to prejavujú záujem.

Čím sa však fantázia inšpiruje, keď sa dívame smerom hore, keď sedíme v noci na balkóne a sledujeme takmer nehybný obraz žiariacich svetiel? Kniha od Freda Scharmena sa v poctivej chronológii venuje pomerne širokému časovému horizontu, keď sa predstavy o osídľovaní iných planét nekotvili výhradne v exaktnosti akejkoľvek vedy. Dokazuje však, že aj amatérska predstava významne ovplyvnila serióznejšie výskumy a našli sa prostriedky, aby sa myšlienka priblížila k realizácii. Postupne si rozširujeme obzory s menami ako Konstantin Ciolkovskij, John Desmond Bernal, kontroverzný Wernher von Braun, Arthur C. Clarke, Gerard O’Neill, ale tiež spomenutí Elon Musk a Jeff Bezos a mnohí ďalší. Summa summarum sa dívame na prierez dvadsiatym storočím, v ktorom ešte sále rezonujú vizionárske odkazy Jula Verna, zosnulého v roku 1905.

Kniha Vesmírne sily je zmesou architektúry, techniky, vedy, ale predovšetkým sa venuje už spomínaným predstavám a nevytláča z pozornosti ani kurióznejšie figúrky týchto špekulatívnych a nedokonalých dojmov, ako sa odlepiť od Zeme a obzerať sa po nových záchytných bodoch — planétach, zdrojoch, stopách po živote. Čo by sme urobili ako prvé? Ako by sme to docielili? Kniha obsahuje aj historické návody na to, ako dať mechanicky do umelého pohybu samotnú planétu a vyraziť rovno s ňou, na takú nemotornú slimačiu púť. Zdroje vraj na to máme, takže môžeme čerpať z toho, čo drieme v podzemí. Čítanie postrehov Freda Scharmena je dokonalým doplnkom k aktuálnemu stavu našich predstáv o tom, čo všetko ešte môžeme v súvislosti s vesmírom zažiť, a nepriamo nás motivuje k tomu, aby sme poctivo fantazírovali tiež, pretože naša imaginácia je v tomto smere neškodná. Stráca sa v tom cynickom nekonečne.

Fred Scharmen: Vesmírne sily

Premedia, 2022

Preklad: Zdeněk Urban

Zobraziť diskusiu (0)