Emigranti, väzni, disidenti, hrdinovia, zradcovia aj milenky

Boučkovej sa stačilo lepšie porozhliadnuť po bytovom dome v jednej z ulíc pražského Smíchova. Dcéra spisovateľa Pavla Kohouta v ňom vyrastala a teraz sa do neho vracia ako spisovateľka so záujmom o osudy jeho obyvateľov. Postupne odkrýva príbehy, ktoré fascinujú alebo prekvapujú, alebo dojímajú.

Dom v Matoušovej (pôvodne Fibichovej) ulici bol postavený ako neoklasicistická meštianska vila. Sídlo akciovky Americká petrolejová v roku 1927 kúpil pre svoju rodinu židovský právnik Eduard Schwarz. Objednal si u architektov Otta a Karla Kohnovcov jeho prestavbu, vďaka nej dom získal modernú, komfortnú podobu. Honosný a krásny bol aj predtým. Súčasnú tvár domu si dokonca môže každý pozrieť na archiwebe.

Galéria obyvateľov domu je bohatá, ich osudy sú výnimočné, hoci nezriedka kruté. V dome pôsobil vychýrený pražský pediater Berthold Epstein. Odborník na detskú tuberkulózu sa dostal po vzniku protektorátu do osvienčimského lágru, kde si ho vybral doktor Mengele za svojho asistenta. Epstein na rozdiel od Mengeleho na záväzok zachraňovať životy nezabudol.

Epsteinov syn sa počas vojny ocitol v kabíne stíhačky britského letectva. Kohnovci stihli v poslednej chvíli utiecť do Ekvádoru, tam sa bratia aktívne zapojili do výuky architektúry.

Otto Kohn otvára cestu k ďalšiemu slávnemu menu. Napriek nejasnostiam je architekt považovaný za biologického otca Miloša Formana.

Rozbíjačka ilúzií

Do kroniky domu sú postupne pripísané príbehy herečky Zity Kabátovej či autorkinej matky Anny Kohoutovej, cez ktorú sa na scéne objaví aj Václav Havel. Nechýbajú jeho nežné listy milovanej Andulke zatiahnuté smútkom z nevery voči manželke Olge.

Havel si dokonca spomenul, že dom navštevoval ako malý chlapec. Chvíľu v ňom totiž býval jeho starý otec – novinár, politik, diplomat a Baťov človek Hugo Vavrečka.

Kým dom prechádzal obnovou, delením na byty, znárodnením, úpadkom pod taktovkou bytového podniku a nakoniec reštitúciou, jeho obyvatelia „skúšali“ na vlastnej koži krutosti režimov a ideológií.

Okrem detských roztopašností príde reč (veľmi nekompromisná) na udavačov, eštebákov a neverníkov, ktorí opúšťali najbližších alebo sa násilne museli rozlúčiť so svojimi ambíciami.

Boučková odignorovala banálnu melanchóliu za starými časmi. Je vyrušujúca, aktuálna a angažovaná. Kým po archívoch a múzeách naháňa podklady k osudom svojich susedov, sleduje začiatky ruskej invázie na Ukrajine aj krvavé besnenie Hamasu v Izraeli. Dejiny sa zacyklili veľmi tragickým spôsobom.

Autorka už v Roku kohouta ukázala, že nemá nič spoločné s lahodným, nevyrušujúcim písaním. Je pripravená rozbíjať ilúzie a rozprávať aj tam, kde by mnohí privítali taktné, teda, presnejšie povedané, zbabelé mlčanie.

Tereza Boučková: Dům v Matoušově ulici

Odeon, 2024

Zobraziť diskusiu (0)