Neveľmi zložitá zápletka je vystavaná okolo troch hlavných postáv. Slávny režisér Waldo neprežíva práve najradostnejšie obdobie. Je vydaný napospas starobe a takpovediac melie z posledného. Kedysi veľký bohém je teraz takmer nastálo pripútaný k invalidnému vozíku a vo svojom luxusnom byte viac-menej len prežíva zo dňa na deň. Utrpenie mu aspoň koľko-toľko zmierňuje o zopár ľudských vekov mladšia manželka Zee. Obom je všade v pätách prízemný Eddie, dlhé roky skôr trpený poskok než úprimný priateľ.

Waldo je síce slabý na tele, ale v hlave stále pri sile, takže ľahko zistí, že tu čosi nie je s kostolným poriadkom. Keď sa naplní jeho potupná predtucha, naposledy sa vzopne neľútostnému osudu a zrežíruje akúsi osobnú filmovú odplatu, kde budú vinníci odhalení priamo v nepríjemnom svetle reflektorov.

Hanif Kureishi v krátkych kapitolách bravúrne rozohrá silnú komornú drámu o dosť nepekných veciach. Darí sa mu veľmi presne zachytiť pokrivené medziľudské vzťahy akoby celkom postrádajúce úprimnú nezištnosť. Zato vyslovene choré egomaniactvo má dvere otvorené dokorán. Kureishi cez ne čitateľa raz-dva prevedie do odpudivého prostredia prakticky kompletne zasiahnutého bezškrupulóznym hyenizmom, kde akurát každý parazituje na každom.

Kureishimu tak stačí aj minimálny výsek z reality na to, aby precízne vykreslil obraz prehnitej spoločnosti topiacej sa v nezdravom materialistickom nadbytku, ktorá, prosto povedané, od dobroty nevie, čo so sebou. Jeho rukopis je úsporný, strohý, veľmi presne namierený rovno k podstate. (Vôbec) nič tu nie je navyše, každá veta je na tom najsprávnejšom mieste.

Kureishi je svižný, dynamický a nenudiaci. V texte funkčne prestrieda súčasnosť s retrospektívnymi odbočkami, čo však pevnú rozprávačskú konzistentnosť nijako nenarúša. Samotné rozprávanie sa v podstate od začiatku do konca nesie v pomerne kritickom duchu, ku ktorému autor majstrovsky pridáva prvky trpkej irónie a britkého, miestami až čierneho humoru. Nakoniec teda ani príliš neprekvapí, že si čitateľ dosýta užije i väčšiu než malú mieru šťavnatých (a dobre načasovaných) scénok, ktoré dva razy nepotrebujú podrobnejší komentár.

Vôbec nič je celkovo skvelo vycizelovaná, inteligentná spoločenská fraška, kde je dostatok miesta pre smiech i vážne zamyslenie. Schválne som si ju nechal pár dní rozležať v hlave. A vyplatilo sa, pretože sa jedná o výborný text zanechávajúci veľmi trvácny dojem.

Hanif Kureishi: Vôbec nič

Vydal: Slovart 2018 (edícia MM)

Preklad: Marína Gálisová

137 strán

Zobraziť diskusiu (0)