Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Krása je stigma

Indonézska literárna tvorba bude v našich kruhoch známa zrejme len tým najväčším zasvätencom. I tu však môžeme objaviť znamenité umelecké písomníctvo, ktoré bez problémov obstojí medzi širšou svetovou konkurenciou. Aspoň aký-taký dôkaz o tom pred nejakým časom podal český Odeon. V rámci edície Světová knihovna tu vyšiel pozoruhodný debut Krása je stigma od Eki Kurniawana v preklade Libora Havránka. V roku 2016 bol Kurniawan, ako vôbec prvý indonézsky autor, nominovaný na medzinárodnú Man Bookerovu cenu, čo mu konečne prinieslo zaslúžený celosvetový úspech.

Dej je situovaný do malého (fiktívneho) mestečka Halimunda a jeho priľahlých rybárskych usadlostí. Príbeh poníma mnohé desaťročia z indonézskej histórie. Premietne sa do nich obdobie vplyvu holandskej kolonizácie, japonskej okupácie i opätovnej dočasnej holandskej správy. Vyhlásenie Indonézskej republiky sprevádza nástup vojenskej diktatúry a prísne represie s následným uvoľňovaním režimu, siahajúcim až takmer do súčasnosti. V sýtych, magicko-reálnych obrazoch tu teda predefiluje v podstate celé najbrutálnejšie (indonézske) dvadsiate storočie.

V centre tohto spletitého viacgeneračného románu stojí najznámejšia halimundská prostitútka Dewi Ayu a jej štyri dcéry. Hneď na samom začiatku vstupujeme do príbehu akoby cez čarovnú bránu. V momente, keď Dewi Ayu po dvadsaťjeden rokoch vstáva z mŕtvych a vracia sa do svojho domu k nemej slúžke Rosinah. Hustá sieť príbehov a minipríbehov sa tak začína zvoľna snovať od ďalekej minulosti až kamsi kúsok za matkino (dočasné) víťazstvo nad večným spánkom.

Dramatické osudy matky a dcér tvoria hlavné vetvy tohto uhrančivého kúzlenia so slovami, ktoré si čitateľskú obec poľahky podmaní a udrží v pozornosti po celý čas. A to je viac než päťsto strán, takže vskutku ide o prvotriedne textové čachre-machre, ktoré magickému realizmu robia zaslúženú česť.

Kurniawan intenzívne čerpá z tradície. Hojne využíva prvky pochádzajúce z ľudovej slovesnosti a folklóru juhovýchodnej Ázie, ktorých výrazové a obsahové bohatstvo je prakticky nevyčerpateľné. Ich korene totiž siahajú až k prapôvodným indickým eposom, teda k samotným civilizačným prvopočiatkom. Z nepreniknuteľných dávnovekých hmiel sa k nám cez Kurniawanovu imagináciu predierajú mytologické bytosti, duchovia mŕtvych, bájni polobožskí králi a ich celkom ľudskí potomkovia. Výživný text i vďaka tomu oplýva elektrizujúcou atmosférou všadeprítomného nadprirodzena, obklopujúceho (náš) reálny svet. I ten sa nástojčivo prihlási o slovo v podobe mnohých, napospol neradostných historických skutočností, ktoré autor obalil masívnymi vrstvami akéhosi politicko-sociálneho realizmu.

Zdanlivý textový mišmaš, ktorý však výborne drží tvar, je zaplnený panoptikom viac či menej vychýlených (ale v zásade vždy vychýlených, o to ide) postáv. Tieto sa doslova prebíjajú medzi sebou o svoje právo na príbeh. Ich desivo pokrivené, neraz celkom absurdné existencie rozprávanie ohýbajú až smerom k čiernohumornej politickej fraške či akejsi strelenej paródii, takže tu nie je núdza ani o silne uletenú komiku.

Keďže v jednej z hlavných úloh vystupuje najstaršie remeslo, v texte to často aj riadne zaiskrí. Žiaľ, neraz len preto, aby sa všetko zvrtlo k odpornému naturalizmu, ktorý je i vo svete predchnutom fantáziou vždy celkom skutočný. Motív znásilnenia a znásilňovania sa celým románom vinie od začiatku do konca ako hnusná smradľavá stoka. (V pôvodnom i prenesenom chápaní.) Veľakrát znásilnená zem sa tu potom stáva akýmsi tragickým symbolom ľudstva, odsúdeného donekonečna opätovne povstávať z vlastného seba(z)ničenia. To je len jedna z viacerých možných ideí ukrývajúcich sa v hlbinách tejto špičkovo vystavanej prózy. Eka Kurniawan svoje potenciálne obecenstvo ani v najmenšom nešetrí a hustí doň jeden originálny nápad za druhým, takže zvýšená čitateľská pozornosť je nutná.

Krása je stigma je prakticky bezchybný debut. Košatý, ťažko prístupný, dusný, extrémne diverzifikovaný a nebezpečný ako tropická džungľa počas vegetačného vrcholu. Indonézia sa týmto bleskovo zaraďuje medzi vplyvných hráčov na svetovej mape magického realizmu.


Eka Kurniawan: Krása je stigma

Odeon, 2018 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Libor Havránek

568 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Krása je stigma

Krása je stigma

Kurniawan Eka

Vyprávění o indonésko-holandské prostitutce Dewi Ayu, jejích dcerách, jejich nápadnících i manželích, potomcích i protivnících začíná fantaskním obrazem zmrtvýchvstání: ústřední protagonistka po jednadvaceti letech vstává z mrtvých a poprvé pohlíží do tváře své čtvrté dcery, nehezké dívky pojmenované Kráska. Zvědavý čtenář, kterého zajímá, jak se rázovitá Dewi s novou situací popasuje, je rychle vtažen do děje – než se dozví odpovědi na všechny své otázky, vyposlechne si rozvětvené dějiny celého rodu i jeho domovského městečka.

Kúpiť za 20,05 €

Podobný obsah

O tele duše

Recenzie

O tele duše

Akou akosťou môžu disponovať vaše krátke texty, ak ste prvou dámou súčasnej ruskej literatúry a pevne vyrastáte z neotrasiteľných základov čechovovskej tradície? Pokiaľ tipujete extratriednu kvalitu, robíte dobre. Presne takú radno hľadať v poviedkovej zbierke s názvom O tele duše od vskutku výnimočnej spisovateľky Ľudmily Ulickej, ktorej prekladu sa s veľkou chuťou ujal stále potešujúco činný Ján Štrasser, pričom knižka už pred istým časom vyšla v známej edícii MM Vydavateľstva Slovart.

Úzkosť

Úzkosť

Denisa Fulmeková

Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ‒ je matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, keď sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity. Priznáva si, že rovnako ako je rôznymi situáciami zraňovaná, v iných zasa zraňuje ona. Pomaly v nej rastie odhodlanie odložiť všetky masky, pretože chce spoznať pravdu. Čo na tom, že tá má napokon podobu čoraz nápadnejších trhlín? Teraz je Arletinou úlohou nájsť odvahu prestať ich skrývať. Novela Denisy Fulmekovej je odvážnym čítaním o veciach, ktoré nikoho z nás neminú.

Keď pradedo lyžoval do Fínska

Recenzie

Keď pradedo lyžoval do Fínska

A nikto ho o to neprosil. Tak by mohol cynicky znieť podtitul knihy z pera fínskeho židovského autora Daniela Katza, ktorý vyšiel v preklade Zuzany Drábekovej vo vlajkovej edícii MM Vydavateľstva Slovart. Centrum rozprávania tvorí príbeh drobného Benna a jeho rodiny na pozadí dejín 20. storočia, podporený silnou dávkou humoru. Čierneho, ironického, ale predovšetkým takého, aký prinesú nepredvídateľné situácie rodinných spomienok. Netreba sa však báť, nejde o žiadnu uťahanú a depresívnu reflexiu súkromných autorových archívov, ale o vtipné dielo plné vrtkavého šťastia v depresívnych časoch.