Po vydaní knihy Gomora sa celý svet dozvedel nielen o existencii mafie a o jej až neuveriteľnom vplyve na politické a ekonomické dianie, ale naliehavo sa znovu presadila téma vplyvu spisovateľa na spoločenský život. Roberto Saviano síce žije v utajení, ale napriek tomu je veľmi tvorivý a považuje za svoju povinnosť odhaľovať existenciu temných zločineckých organizácií. ZeroZeroZero ponúka fascinujúci pohľad na drogové kartely obchodujúce s tzv. bielou ropou, teda kokaínom, pohľad kombinujúci prvky reportáže a umeleckej prózy, taký typický pre Saviana.

Saviano tvrdí, že rozhodnutia, ktoré v 80. rokoch 20. storočia vykonal mexický narkobarón Félix Gallardo a jeho kolumbijský partner Pablo Escobar, mali na celosvetovú ekonomiku zásadnejší vplyv ako skutky najvýznamnejších politikov tých čias. Založenie kartelov, teda organizácií „s územnou kompetenciou, cenami a obchodnými podmienkami, bezpečnostnými opatreniami a presnými pravidlami komunikácie medzi výrobcami a konečnými spotrebiteľmi“ úplne zmenilo obchod s drogami a posunulo ho smerom k vyššej efektivite, ziskovosti, pretože okrem riadiacich prvkov obsahovalo aj účtovníctvo a pozorné sledovanie peňažných tokov.

„Najťažšie je docieliť, aby človek neuveril, že všetko na svete je tajné alebo že sa o tom rozhoduje v tajných komnatách. Svet je oveľa zaujímavejší ako sprisahanie tajných služieb so sektami. Kriminálna moc je zmes pravidiel, podozrenia, verejnej moci, komunikácie, krutosti a diplomacie.“

Kartely metastázovali skrz celú spoločnosť, Saviano si všíma predovšetkým Mexiko a Kolumbiu: prepojili súdy, políciu, armádu a politikov a v rovine každodenného života tvorili zdroje príjmu pre desaťtisíce ľudí zapojených nejakým spôsobom do výroby, distribúcie a predaja drog. Miestna ekonomika profitovala a veľké skupiny obyvateľstva priekupníkov s drogami považovali nielen za svojich živiteľov, ale dokonca aj za hrdinov. V súčasnosti však ukazujú svoju oveľa horšiu tvár: viaceré mexické mestá patria k najnebezpečnejším na svete a počty mŕtvych dosahujú alarmujúcu úroveň. Bojov s drogovými kartelmi sa zúčastňuje dlhodobo armáda, napriek tomu však nevyhráva.

Obchodovanie s narkotikami je viacrozmerný jav a každá kapitola Savianovej knihy predstavuje konkrétnu tému: popisy organizácie; fungovanie hierarchie vo vnútri skupín a ich normy správania; neuveriteľnú brutalitu smerom dovnútra kartelov a terorizovanie civilného obyvateľstva; pohľad na život dílerov; ekonomiku predaja drog; súťaže krásy a ich vzťah k narkomafii; prepojenia na iné zločinecké organizácie, predovšetkým ‘Ndranghetu. Práve v súvislosti s ‘Ndranghetou je pozoruhodný fakt, že o niektorých organizáciách sa dlhé roky nevedelo a vlády viacerých krajín považovali ich existenciu za mýtus podobne ako sa zo začiatku neverilo v existenciu drogových kartelov.

Savianov jazyk je sugestívny, zameraný vyvážene na dynamiku deja a detaily – platí to tak pri popise zločinov ako aj pri účinkoch drog. Nenecháva na pochybách, akých smrteľných omylov sa dopustia tí, čo si začnú buď s narkotrafikantmi alebo s kokaínom, prípadne metamfetamínom. Napriek ťažkej životnej situácii si Saviano zachováva pozoruhodný odstup a na kriminálne podsvetie nazerá realisticky, nedémonizuje ho, vidí slabé miesta aj rozsiahle štruktúry moci. ZeroZeroZero, rovnako ako predtým Gomora, úplne narúša pohľad na spoločnosť ako priehľadnú a empiricky jednoznačne skúmateľnú entitu – vo vnútri svetov existujú iné svety a hlavne podsvetie. Saviano si oprávnene zaslúži uznanie za odkrývanie týchto javov, o ktorých by sme sa inak nikdy nemuseli dozvedieť.

Roberto Saviano: ZeroZeroZero
Preklad: Diana Farmošová
Vydavateľstvo Tatran 2015
348 strán

Zobraziť diskusiu (0)