Pritom téma spracovaná v Colombaniovej prvotine sa za odpočinkovú môže považovať len pomerne sťažka. Leitmotív totiž tvoria rôzne formy diskriminácie, sociálneho vylúčenia či nezmyselných predsudkov, ktorými je prestúpená ľudská spoločnosť.

Indku Smitú dusí kastovnícky systém. Prináleží k dalitom – nedotýkateľným – najnižšej spoločenskej vrstve existujúcej akoby mimo všetok rád vykonávajúc tú najpodradnejšiu a najponižujúcu prácu. V mene vidiny lepšieho života svojej dcéry sa však Smitá vzoprie zavedeným pravidlám a odhodlá sa na veľmi odvážny krok, čo navždy zmení jej i dcérinu budúcnosť.

Sicílčanka Giulia pracuje v malom rodinnom ateliéri spracovávajúcom (zásadne sicílske!) vlasy do ručne vyrábaných parochní. V tradičnom „rozložení síl“ je na vrchole pyramídy milujúci patriarcha zabezpečujúci všetko potrebné pre bezproblémové fungovanie rodiny i ďalších, od prosperovania podniku závislých členov zriadenia. Nečakaná tragická udalosť však odhalí závažné fakty o reálnom stave rodinnej firmy. Záchrana celej minikomunity spočinie na Giuliiných pleciach. Tá v snahe o ďalšie napredovanie vsadí všetko na veľmi odvážnu kartu a podnikne činy, ktoré sa v takto uzatvorenej societe jednoducho nikdy nerobili. („Veď kto to kedy videl, aby...“, poznáte to.)

Kanaďanka Sarah je úspešná, emancipovaná právnička v jednej z najvýznamnejších montrealských advokátskych kancelárií. V prakticky čisto mužskom prostredí sa nekompromisnou drinou vyšplhala až do najvyššieho poschodia. Post kmeňovej akcionárky vraví dostatočne jasnou rečou. Úspech je vykúpený dvomi stroskotanými manželstvami, neustálym pracovným vypätím a čímsi, čo len veľmi hmlisto pripomína rodinný život. Najhoršie však príde v momente, keď Sarah na vrchole síl zradí vlastné telo. Diagnóza vraví jasnou, nemilosrdnou rečou: začína sa celkom nový boj o vlastný život. Najzdrvujúcejšie sa potom pre Sarah stane zistenie, že medzi „vyvolenými“ už nie je vítaná. S falošným súcitom jej bude nadmieru civilizovane zdelené, že s ňou už nik nepočíta.

Na troch navonok veľmi odlišných osudoch je tak presvedčivo ilustrovaná absurdná ostrakizácia jednotlivcov v rámci rôznych spoločenských štruktúr. Laetitia Colombaniová si k tomu zvolila skutočne moderný výraz. Dynamicky, akýmsi filmovým strihom strieda strohé výseky z troch nesúrodých svetov, z ktorých každý má vžité nejaké vlastné sociálne stereotypy. Colombaniovej rukopis je nanajvýš konkrétny, až dokumentaristicky presný, zbavený akýchkoľvek nánosov zbytočného balastu. Prvoradé je zachytenie bezprostrednej reality, kde sa autorka neraz blysne prenikavým postrehom a zmyslom pre detail presne v duchu funkčného minimalizmu s maximálnou výpovednou hodnotou. Navrstvené scénky sa v závere symbolicky pretnú, v čom pozorný čitateľ poľahky vystopuje zopár ďalších významových rovín.

Laetitia Colombaniová uplietla naozaj pevný vrkoč silných príbehov o nezdolateľnej viere v lepšiu budúcnosť. Skvelé! Teším sa na film.

Laetitia Colombaniová: Vrkoč

Vydal: Ikar 2018 (edícia Odeon – Súčasná svetová literatúra)

Preklad: Alexander Halvoník

216 strán

Zobraziť diskusiu (0)