Juraj Skala
28.8.2024
Všechno bychom si řekli
Veľmi hlboký, osobný a úprimný ponor do vlastných spomienok, minulosti a rodiny robí z poslednej knihy nemeckej (nepochybne jednej z najlepšie píšucich nemeckých autoriek) spisovateľky Judith Hermann skutočnú lahôdku, a možno povedať, knižnú udalosť roka. Pre autora tohto text jednoznačne zatiaľ jej najlepšia kniha.
Judith Hermann napísala autobiografiu, plnú poetiky, spochybňovania seba samej a samotného textu, snovú (slovo sen sa v nej opakuje nespočetne veľa ráz), zároveň je kniha plná prelínania dvoch svetov, sveta samotnej autorky a jej písania, celé je to veľmi nenásilné a z hľadiska plynulosti text priam prirodzené.
Píše o svojej rodine, detstve, babičkách, traumách. Zároveň o kľúčových vzťahoch, extrémne prekvapivých. O terapii, o lockdowne počas pandémie. Táto časť bola jedna z najlepších, ktorú autor čítal z pera spisovateľa reflektujúceho v próze pandémiu a špeciálne lockdowny.
Čitatelia a znalci Judith Hermann veľmi ocenia jej retrospektívny pohľad na jej knihy a poviedky, vracia sa k viacerým svojim titulom, ako Lettipark, Domov, Letný dom, neskôr, zároveň však ide pod povrch, objasňuje predovšetkým sama sebe dôvody vzniku viacerých poviedok a proces ich tvorby.
Brilantná kniha, jej slová ocenia ešte viac tí, ktorí už čítali jej predchádzajúce tituly. Hermnann dokáže písať krásnym, strohým, čistým jazykom, v texte je mnoho nevypovedaného, a zároveň to nevypovedané má vďaka jej štýlu a spôsobu, akým volí dialógy, silnú výpovednú hodnotu.
Dosť už chvály na tento skvost, knihu si jednoducho treba prečítať.
Judith Hermann: Všechno bychom si řekli
Větrné mlýny, 2024
