Švédsky spisovateľ Jonas Hassen Khemiri románom Všechno, co si nepamatuju vytvoril literárny kaleidoskop, v ktorom strieda v rýchlom slede za sebou rozprávačov a každý z nich sa pokúša zrekonštruovať spomienky na mladého muža Samuela. Samuel zomrel pri autonehode, pričom nie je úplne jasné, či išlo o náhodné zlyhanie alebo zámerný skutok. Jeho život upútal istého spisovateľa a ten postupne oslovuje jeho známych, priateľov a rodinu, pričom otvára viaceré pozoruhodné témy súvisiace s reálnymi aj falošnými spomienkami, identitou človeka, sociálnymi rolami a problémami súčasného Švédska, ktoré sú predobrazom toho, čo asi čaká každú krajinu v Európe.

Khemiri zvolil celkom pozoruhodný spôsob rozprávania príbehu. V striedaní prehovorov hlavných rôznych postáv o Samuelovi zaradom presakujú viaceré javy ako škvrny na pijavom papieri v okamihu dotyku s tekutinou. Osamelosť, neschopnosť komunikácie, uzavretosť a predsa potreba blízkosti druhého človeka, láska, ochota znášať aj veci, ktoré sa nám na partnerovi nepáčia. V jednej z dejových línií sa otvárajú aj otázky neistého postavenia imigrantov vo Švédsku, ich šikanovanie domácim obyvateľstvom, ale tiež ich neochotou rešpektovať určité pravidlá. Keď napríklad Samuel umožní bývať dvom matkám s deťmi v dome jeho babičky, do niekoľkých týždňov sa v dome objaví bez dovolenia neurčité množstvo ďalších migrantov. Zneužitie ochoty pomôcť sa neskôr všetkým kruto vypomstí.

„Začalo mi vrtat hlavou, kdo Samuel vlastně je. Mluví jako já, jen když je se mnou? Kdo je, když s ním nejsem? Znám vůbec jeho skutečné já? Jednou jsme se rozloučili u mě v předsíni. Spěchal na metro, aby přišel včas do práce. Políbila jsem ho a zamkla za ním. Potom jsem se na něj podívala kukátkem ve dveřích – vyšel na schodiště a začal sestupovat dolů. Chtěla jsem vidět jak vypadá, když s ním nejsem. Byla jsem zvědavá, jestli nezačne s jedním sousedem mluvit finskou švédštinou a s druhým skånským nářečím. Všimla jsem si totiž, jak rychle mění osobnost, a čím víc mi to docházelo, tím mi bylo jasnější, že verze, kterou znám, je jen jednou z mnoha.“

Aký však Samuel naozaj bol? Taký, akého si pamätá jeho bývalá priateľka Laide alebo jeho kamarát Vandad? Alebo Samule len striedal role podľa toho, kde sa aktuálne nachádzal a v skutočnosti bol niekto iný ako sa prezentoval? Striedanie sociálnych rolí sa odohráva vždy vzhľadom na prostredie. A tých nájdeme v románe pomerne veľa: umeleckú bohému, nízke spoločenské vrstvy závislé od prekérnej práce a tiež od úžerníkov, komunitu imigrantov, domov dôchodcov. Samuel je jediná postava, ktorej nerobí problém prechádzať z jedného prostredia do druhého, vždy sa snaží nájsť si cestu ku ľuďom, ktorých stretne, pričom ak na seba narazia svety ostatných ľudí z rôznych pomerov, dochádza k vyvolávaniu rozporov, málokedy si vzájomne rozumejú.

Čitateľ je v neustálom napätí, čo sa ďalej stane a čo všetko predchádzalo Samuelovej smrti. Za zmienku stojí aj úloha peňazí a spôsob, ako sa k obmedzeným finančným prostriedkom postavili jednotlivé postavy. Vo Švédsku je Jonas Hassen Khemiri uznávaný spisovateľ a literárny mnohosten v podobe románu Všechno, co si nepamatuju osloví predovšetkým čitateľov, ktorí vyhľadávajú diela o nejednoznačnosti pamäti takzvanej objektívnej reality.

Jonas Hassen Khemiri: Všechno, co si nepamatuju
Preklad: Zbyněk Černík
Kniha Zlín 2017
280 strán

Zobraziť diskusiu (0)