Predstavovať Ervinga Goffmana (1922 – 1982) je trochu háklivá záležitosť, pretože pre tých, ktorí sa orientujú v sociálnych a humanitných vedách ide o veľmi známu osobnosť a ťažko sa dozvedia niečo nové, na druhej strane ak ho niekto nepozná, tak akékoľvek stručné zhrnutie môže byť považované za povrchné. Napriek tomu uveďme, že Erving Goffman patrí medzi najvýznamnejších sociológov a sociálnych psychológov 20. storočia, preslávil sa prenesením divadelnej terminológie do analýzy medziľudských interakcií, čím sa významne zaslúžil o rozvoj tzv. dramaturgickej sociológie. Okruh tém, akým sa venoval bol pomerne rozmanitý, spomeňme napr. spôsoby rozprávania, rituály, totálne inštitúcie alebo sociálne stigmy. Jeho dielo je exemplárnym príkladom užitočnosti sociológie pre každodennú prax: pochopenie, ako ľudia formujú svoj prejav vzhľadom na publikum, pred ktorým vystupujú je zásadné v mnohých každodenných situáciách, či už ako zákazníkov v obchode, pri pohovoroch do zamestnania, ale aj v bežných okolnostiach, kedy potrebujeme komunikovať s druhým človekom alebo skupinou ľudí. V neposlednom rade sa jeho teória sociálnej dramaturgie javí ako mimoriadne užitočná pre porozumenie správania sa ľudí na sociálnych médiách.

Podtitul knihy Všichni hrajeme divadlo znie Sebeprezentace v každodenním živote (v angličtine je práve toto pôvodný názov) a základný predpoklad v nej znie, že v komunikácii s druhými ľuďmi sme herci a publikum zároveň. Osvojujeme si určité formy správania založené na očakávaniach od druhých (sociálne roly), inými slovami hráme predstavenie a zároveň pozorujeme ako diváci, sme publikum. Ak chcú ľudia zohrať správne rolu, ktorú si osvojili, musia si nasadiť aj masku, fasádu, aby ich okolie správne interpretovalo. Svoju rolu odohrávajú na scéne, popri nej však existuje aj zákulisie so svojimi vlastnými pravidlami. Užitočnosť sociálnej dramaturgie spočíva aj v tom, že podrobne analyzuje spôsoby ako ľudia vytvárajú scénu, na ktorej vystupujú a zaoberá sa aj manipuláciou, pretože usporiadanie scény a výber rekvizít sa robí s určitým úmyslom (napr. výber vhodného odevu resp. spôsob vystupovania môže byť zásadný pri pracovnom pohovore).

Na osvojenie si sociálnej roly sa musí jednotlivec aj pripravovať a práve na to slúži zákulisie. Ak ide napr. obchodník na rokovanie, na scéne, kde komunikuje s klientom, hrá formálnu rolu. V zákulisí, napr. doma môže neformálne trénovať, alebo správať sa tak, že by to prekvapilo ľudí, ktorí sa s ním stretávajú len na scéne. V priebehu dňa človek skladá a znovu nasadzuje rôzne masky, osvojuje si a opúšťa rôzne roly. Praktizuje manažment dojmov, vyvoláva to však otázku do akej miery je človek vo svojom správaní autentický? Kedy už klame a kedy je to ešte jeho vlastný prejav? A spočíva hodnovernosť prejavu len v tom, že mu publikum uverí? Ak si predstavíte, koľko úspešných klamárov chodí po svete a koľkých poznáte z bezprostredného okolia, ale aj z mediálnych prejavov, tak sa ukáže ďalší prínos Goffmanovho prístupu: získavame ním analytický nástroj na odhaľovanie ľahších aj sofistikovanejších foriem ovplyvňovania v širokom spektre príležitostí: od práce až po rodinu.

Osobitne sociálne médiá typu Instagram alebo Facebook poskytujú posledné roky vďačný terén na prieskum obrovskej škály manažmentu dojmov. Nájdeme tu rôznorodé spôsoby inscenovania kulís, akými sa ľudia snažia vzbudiť o sebe zdanie úspešných, obľúbených, šťastných a originálnych jednotlivcov. V tomto zmysle je zaujímavé všímať si aj všetky prejavy, ktoré na fotkách alebo videách nenájdeme, to, čo absentuje tiež významne vypovedá o povahe manažmentu dojmov. Pri výskume elektronických médií na Goffmana významne nadviazal Joshua Meyrowitz v knihe Všude a nikde (Karolinum 2006) a hoci predbehol vznik sociálnych médií o desaťročia, jeho použitie sociálnej dramaturgie je výnimočné. O sociálnej dramaturgii by sa dalo ešte veľa písať a okrem šírky jej využitia je to spôsobené aj čitateľskou prístupnosťou. Goffman používa pomerne jednoduchý jazyk, vyhýba sa abstraktným pasážam, predkladá nespočetné príklady a robí tak výklad úplne zrozumiteľným. Je výborná správa, že po mnohých rokoch máme opäť k dispozícii túto jedinečnú analýzu ľudského správania a jeho nuáns.

Erving Goffman: Všichni hrajeme divadlo. Sebeprezentace v každodenním životě

Preklad: Milada McGrathová

Portál 2018

320 strán

Zobraziť diskusiu (0)