Pavol Jendruš
1.10.2024
Všetko je v poriadku, všade je láska
Všetko je v poriadku, všade je láska a pritom, zdá sa, nič nie je v poriadku a láska rozhodne nie je všade. Ak som mal doteraz vláčnejší postoj k poviedkovým knihám, z dôvodu, že poviedky sú často nevyvážené, alebo sú dobré len niektoré, tak toto poviedkové pásmo ma presvedčilo o opaku. Obsahuje trinásť poviedok a každá je dobrá.
Realita alebo sen?
Veľmi sa mi páčil meniaci sa naratív a rôzne štruktúry textov, ktoré boli zakaždým dômyselne vystavané, ako je pri Michalovi Tallovi príznačné z jeho básnickej tvorby. Ako prepájaciu líniu vnímam navodzovaný pocit bezvýchodiskovosti a svrbivého znepokojenia. Bezmenné postavy sú v príbehoch ako inštrumenty, ako anonymní nositelia informácií, chytení do sietí tvárnych alternatívnych realít. Tie sa javia ako zlé sny, ktorými sa tá skutočná realita o to viac zvýrazňuje.
Variácie obrazov
Vo svojej ponurejšej pestrosti a rôznorodosti poviedky nabádajú k obrazotvornosti a núkajú interpretačnú voľnosť. Čítali sa mi s ľahkosťou a s pôžitkom a napriek tomu, že som si pomedzi ne robil malé pauzy, mal som ucelený atmosférický zážitok ako pri kvalitných krátkometrážnych filmoch.
Prajem tejto knihe, aby sa ocitla v budúcoročnej desiatke Anasoft litera, a ak by som predsa len mal vypichnúť niektoré poviedky, ktoré sa mi páčili väčšmi, boli by to: Zajtra alebo pozajtra vykročíš do ulíc, Jörmungandr, Domy iných tvorov a najmä skvelá poviedka Kosti, ktorú by som zniesol aj ako celú samostatnú knihu.
Dajte si.
Michal Tallo: Všetko je v poriadku, všade je láska
Literárna bašta, 2024
