Marta Slizová
22.6.2024
Vyvolali jsme bouři
Dobro a zlo sa okolo seba obtierajú už od nepamäti: z času na čas sa prezliekajú jedno za druhé, maľujú si fúzy popod nos a doťahujú sa o to, kto je v danom momente dominantný. Aj ten najšľachetnejší úmysel sa môže vymknúť realite a zmeniť sa v niečo ponuré a neprajné, zotročiť pôvodnú číru myšlienku a spustiť za oponou nečakané deje. Stáva sa to celé veky, úmysly a idey sa míňajú s denným bytím. Čo však potom, keď sa ľudské vnútro chveje ťarchou zodpovednosti a pocitu, že za všetky katastrofy môžu naše rozhodnutia?
Malajzia, kolonializmus a vzletné myšlienky
Roky druhej svetovej vojny sú gigantickou traumou ľudstva pre množstvo dôvodov. Jednou z nich je aj okupácia Malajzie japonskou cisárskou armádou, ktorá z územia vytlačila britských kolonialistov a zdevastovala miestny ľud. Boli to ťažké roky, beznádejné a kruté, výrazne odklonené od pôvodnej idey zbaviť Malajziu britského vplyvu a poskytnúť tak ázijským krajinám právo na autonómnu existenciu bez nadradených a ponižujúcich pohľadov bielych tvárí v ľanových oblekoch.
Atraktívnosť príbehu tkvie v štruktúre a vo forme rozprávania
Kniha je rozdelená do príbehových celkov (namiesto klasických kapitol), ktoré sú vyrozprávané z perspektívy štyroch postáv: Cecily a jej detí Abela, Jujube a Jasmin. Každý z nich prežíva bolesť po svojom, má rôzne strachy a formy vyrovnávania sa s katastrofickými následkami japonskej okupácie. Ich osudy sú popretkávané všeličím, nie však nádejou či pocitom zmysluplnosti života. Azda až na Cecily, ktorá časť knihy tak veľmi verila v silu svojich ideí a spojenectva, že následná realita jej spôsobila neopísateľnú ťažobu a nemožnosť racionálne myslieť.
Zo všetkého najviac vždy bolia straty
Príbeh je v mnohom práve o nich a o tom, čo s nami straty robia: často blúznime na hranici znesiteľnosti života, dni sa nám zlievajú v hmlu, nie sme si istí ničím a nikým. Najmenej však sami sebou. V autenticite týchto emócií a k tomu pripodobnených pachov sa skrýva základ tohto príbehu. Ten plynie rôzne, stáča sa do všelijakých smerov a prežívaní: od lásky, túžby a úspechu cez nenávisť, hanbu, krízy, násilie, poníženie až po pocit neopísateľného zúfalstva.
Vanessa Chan: Vyvolali jsme bouři
Preklad: Jana Knotková
Host, 2024
