Psychoanalytik Bruno Bettelheim (1903 – 1990) prežil dlhý a neraz dramatický život, pretože jeho židovský pôvod na konci 30tych rokov 20. storočia znamenal uväznenie v tábore Dachau a Buchenwald. Po prepustení v roku 1939 sa presunul do USA a po čase začal pôsobiť na Chicagskej univerzite ako profesor psychológie. Stal sa riaditeľom Ortogenickej školy pre deti s emocionálnymi problémami. Bol spájaný s určitými kontroverznými postojmi buď v rámci psychologickej obce (kvôli autizmu) alebo pre svoje politické názory – vyčítali mu napr. výraznú obhajobu Hannah Arendtovej po napísaní knihy Eichmann v Jeruzaleme. O Bettelheimovom pôsobení zasvätene píše v doslove Lucie Lucká, ktorá knihu zároveň preložila.

V oceňovanej knihe Za tajemstvím pohádek sa Bettelheim zaoberá rôznymi variáciami otázky prečo sú rozprávky pre deti také dôležité? Pretože v prvom rade slúžia ako ventil ich pocitov. Túžby, úzkosti, pomstychtivosť by sa mohli prejaviť naozaj negatívne, ak by neexistovali rozprávkové príbehy, v ktorých sa to odohráva namiesto reálneho života. Deti sa totiž stotožňujú nielen s dobrými postavami, ale za určitých okolností aj so zlými, resp. dokážu akceptovať zlé správanie, pretože vedia, že sa všetko nakoniec dobre skončí. A toto je závažné odporúčanie autora: čítať deťom len rozprávky s dobrým koncom, pretože len ten harmonizuje myseľ dieťaťa, navodzuje pocit bezpečia a do budúcna pripravuje zrelú osobnosť.

Bettelheim teda nielen analyzuje, ale dáva aj rady: deťom je potrebné umožniť čítať rozprávky v pôvodnej podobe, aby dokázali podstúpiť „duchovné bádanie“ – budovať si identitu, porozumieť svojim dobrým aj odvráteným vlastnostiam, pochopiť hĺbku ľudského života. Filmové spracovania redukované na zábavu to za žiadnych okolností nedokážu a ak navyše zotierajú rozdiel medzi dobrom a zlom, prinášajú do detských myslí len nepokoj, varuje Bettelheim. Venuje sa aj rozlíšeniu rozprávky od bájky alebo mýtu, čo je veľmi užitočné, pretože každý z uvedených má vlastnú funkciu a význam.

Když dítě vtělí všechna zbožná přání do dobré víly a všchna ničivá do zlé čarodějnice, všechny strachy do nenažraného vlka, všechny požadavky svého svědomí do moudrého muže, s nímž se potká na cestě za dobrodružstvím, a všechnu žárliveckou zlobu do zvířete, které vyškrábe oči svým největším sokům – pak teprve může začít třídit své protikladné sklony. Jakmile k tomu dojde, nezvladatelný chaos je bude obklopovat stále méně.

Rodičia sa neraz dopúšťajú zásadnej chyby, keď dieťaťu vysvetľujú zmysel rozprávok racionálne alebo prostredníctvom vedy. Stratili by tak zástupnú a projekčnú funkciu a dieťa by bolo uvedené len do zmätku a neistoty. Ten istý príbeh si musí a chce dieťa vypočuť veľakrát, pretože pri každom novom vypočutí nachádza iný rozmer vo svojich pocitoch a takto sa jeho vlastné prežívanie stáva stále viac komplexné. Ďalšie odporúčanie knihy znie: rozprávky treba radšej deťom čítať nahlas ako nechať ich čítať samé.

Za tajemstvím pohádek je mimoriadne inšpirujúce dielo. Teoretické pasáže sa prelínajú s analyzovaním konkrétnych rozprávok známych azda na celom svete: O troch prasiatkach, Červená čiapočka, Snehulienka, Popoluška, Janko a Marienka. Deti neraz zvádzajú silné vnútorné emocionálne konflikty a boja sa ich prejaviť navonok. Kniha určite pomôže lepšie pochopiť tieto procesy aj spôsoby ako sa s nimi vyrovnať. Dospelým pre svoj vlastný rozvoj otvára nové rozmery rozprávok ako si ich pamätajú z detstva a predkladá dôkazy o ich zásadnom vplyve na naše životy.

Bruno Bettelheim: Za tajemstvím pohádek. Proč a jak je číst v dnešní době
Preklad: Lucie Lacková
Portál 2017
416 strán

Zobraziť diskusiu (0)