Dôležitosť úvodu
Hneď v úvode knihy autorka vysvetľuje, prečo používa pojem homosexuál, keďže v súčasnosti je toto označenie zaťažené neraz negatívnymi konotáciami. Vysvetlenie je vlastne jednoduché, pretože jej protagonisti sami toto slovo používali a inkluzívnejšie pojmy ako kvír, gay, lesba alebo nebinárne identity sa začali používať až neskôr. Už po pár stranách je zrejmé, že ide o veľmi citlivú tému, a to aj pre vedeckú komunitu, o čom svedčí málo zdrojov, z ktorých mohla Joanna Ostrowska čerpať. Publikácia neostala nepovšimnutá: v roku 2022 získala prestížnu poľskú literárnu cenu Nike. Do slovenčiny ju pre vydavateľstvo KPTL preložil Alexander Horák.

Svoju knihu rozdelila autorka do troch častí: v prvej sa venuje vysvetľovaniu okolností vzniku a využívania paragrafu 175, prostredníctvom ktorého boli kvír ľudia stíhaní, väznení a nakoniec internovaní v koncentračných táboroch. V druhej časti sledujeme biografie týchto ľudí, resp. dominantne mužov a tretia časť sa zaoberá povojnovým vývojom spôsobov, ako kvír ľudia potláčali svoje skúsenosti z koncentračných táborov, resp. aký vzťah k nim zaujala po vojne spoločnosť, do ktorej sa potrebovali integrovať. Ostrowska však nepíše životopisy obetí. Ide skôr o zobrazenie životných osudov v nepriateľskom spoločenskom zriadení, systémového nátlaku, spôsobov, akým sa jednotlivec konfrontoval s legislatívou a následne s neraz smrteľným prostredím koncentračných táborov. Hoci išlo primárne o poľskú, resp. až pruskú legislatívu, protagonisti knihy sú z rôznych krajín Európy, nielen z Poľska, ale aj z Čiech, zo Slovenska, z Nemecka, Rakúska. Počas čítania si uvedomíme desivý dosah ich osudov. Nešlo iba o samotné väznenie, ale aj o to, čo sa s väzňami dialo. V tomto zmysle môžu byť pre čitateľstvo objavnými kapitoly o sexuálnych pracovníkoch v koncentračných táboroch, o šírení mýtu „zvodcov“ spojeného s predstavou o ich asociálnosti.

Jazyk zmaru
Veľmi dôležitou súčasťou prenasledovania vybraných skupín obyvateľstva je ich dehumanizácia, proces, na ktorého konci prestávajú byť ľudia vnímaní ako ľudské bytosti. Najčastejší nástroj zbavovania ľudskosti je jazyk. Označovania druhých za „pliagu“, „mor“, „proti prírode“, „potkanov“, „švábov“ je typické pre každého, kto chce, aby takéto skupiny obyvateľstva boli v spoločnosti vnímané ako nebezpečné, extrémne, ohrozujúce väčšinovú populáciu. Je potrebné spozornieť hneď, keď niekto podobné označenia používa, pretože za dehumanizáciou nasleduje násilie. Agresori oveľa jednoduchšie ospravedlňujú svoje konanie voči obetiam, ak sa dokážu oprieť o politické alebo spoločenské autority používajúce jazyk dehumanizácie. Dôležitou je aj propaganda neustále spájajúca kvír ľudí s úplne vymyslenými, ale veľmi negatívnymi javmi. Typickou je nacistická predstava, že tzv. homosexuáli môžu za ohrozenie západnej civilizácie a za jej vymieranie. Inou, ale pevne zakorenenou bolo spájanie homosexuality s pedofíliou alebo so sexuálnym predátorstvom.

V tomto kontexte je dôležitá aj stigmatizácia: označeným skupinám sa pripisujú príznaky, cez ktoré môžu byť ľahko rozpoznané. Najznámejším znakom je určite žltá hviezda, akou nacisti označovali Židov, ale môže to byť aj pripisovanie vymyslených skutkov, napríklad vytvorenie predstavy o zahraničných agentoch pôsobiacich proti domovskej krajine, zavedenie zákonov trestajúcich homosexualitu a pod. Takouto legislatívou bol aj paragraf č. 175, zohrávajúci v knihe zásadnú úlohu. V Poľsku takto mohli nacisti odsúdiť na odňatie slobody mužov, ktorí sa podľa tohto paragrafu dopustili sexuálneho kontaktu s iným mužom. Odňatie slobody bezprostredne súviselo s ich následným posielaním do koncentračných táborov. Aby boli kvír ľudia ľahko rozpoznateľní aj v koncentračných táboroch, dostávali na oblečenie ružové trojuholníky.

Významná kniha v kritickom období
Oni sú náročným čítaním v témach, ktoré otvárajú, štýl je čitateľsky prístupný. Autorka využíva súdne spisy, výpovede obetí, archívne materiály, osobné svedectvá. Zmapovala spôsoby, akými boli ľudia najprv identifikovaní, potom obžalovaní, odsúdení a internovaní. Pri niektorých sa stopy potom strácajú, mnohí v koncentračných táboroch zomreli a niektorí prežili. Oni sú dôležitou publikáciou odkrývajúcou tabu a pripravujúcou pôdu na ďalší výskum. Zásadnou sa javí aj línia siahajúca do súčasnosti, keď sa s nenávistnou rétorikou kvír ľudia stretávajú opäť a čoraz častejšie ju šíri politická reprezentácia. Je to nebezpečná tendencia a aj prostredníctvom tejto knihy sa musí demaskovať jej účel: obmedzovanie občianskych a ľudských práv a hľadania nepriateľa tam, kde je snaha nastoliť autoritárske spoločenské usporiadanie.

Joanna Ostrowska: Oni. Osudy kvír ľudí počas druhej svetovej vojny

Preklad: Alexander Horák

KPTL, 2024

Zobraziť diskusiu (0)