Pavol Jendruš
3.12.2024
Záchranka
Melancholické minipríbehy Záchranky sú na prvý pohľad ako nesúrodé a nesúvisiace poviedky. S každou prečítanou časťou sa však rafinovane poprehadzované fragmenty skladajú do celistvejšieho obrazu. Záchranka sa tak stáva prepájacím elementom príbehovej mozaiky, ale aj symbolom záchrany či metaforou rezistencie.
Náhoda (ne)existuje...
Každý jav môže byť reakciou na niečo iné a náhodné prepojenia ľudských osudov vôbec nemusia byť náhodné, aj keď súvislosti ostatnú nepomenované či nepovšimnuté. V podobnom duchu sa ukazujú aj protagonisti vo svojich príbehových fragmentoch. Pri prvom náznaku pretínania ich osamelých existencií som zbystril pozornosť a naberal pocit, že do istej miery všetko so všetkým súvisí.
Nenápadné osudy rôznych postáv nesú v sebe niečo znepokojivé, predurčené a izolované v akejsi potrebe narušiť denné mechanizmy. Do popredia prepájajúcej kulisy (záchranky) sa dostávajú ich osobné rozpoloženia, spochybnenia, zaváhania, povšimnutia, ale aj irónia života, ktorá vyťahuje kútiky smerom nahor.
Šetrná ponurosť
Spleť ponurých nálad v príbehoch (zámerne sa vyhýbam označeniu poviedka) dotvára autorov jednoduchý, priamy jazyk, ktorý na mňa miestami pôsobil až úsečne. V prípade Záchranky to však malo pozitívny efekt. Odkazy myšlienok tak rezonovali o niečo viac. Podobne to bolo s obrazmi a atmosférou, ktoré pri strohejších expresivitách naberali na sile. Vďaka súdržnému prekladu Evy Lavríkovej som si trefnosť a hĺbku tohto nápaditého textu ozaj užil. Harstadova Záchranka sa mi páčila a jej bonusom je, že sa nad jej príbehmi dá premýšľať osve aj dokopy.
Vyskúšajte.
Johan Harstad: Záchranka
Preklad: Eva Lavríková
Brak, 2024
