Kultový autor a solitér Richard Brautigan napísal svojho času knihu Potrat: Historická romanca 1966 (originál 1971, česky Argo 1993) a v nej predstavil pozoruhodnú knižnicu: ide o rukopisy spisovateľov, ktorých odmietli vydať. (Brautigan sám bol pritom mnohokrát odmietnutý.) Tejto predstavy sa ujal David Foenkinos a zaujala ho predstava, čo by sa stalo, keby sa tu našiel rukopis špičkovej kvality, avšak od autora, o ktorom nikto nikdy nepočul. A ani nemohol, pretože ním bol vlastník malej pizzerie, ktorého nikdy nikto nevidel čítať, dokonca ani jeho manželka Madelain a dcéra Joséphin nie. Stredobodom famóznej Pickej prózy s názvom Posledné hodiny príbehu lásky je agónia Eugena Onegina po postrelení, niekoľko hodín jeho umierania a v živote redaktorky Delphine, ktorá rukopis našla spôsobí zemetrasenie.

„Jako kdyby dojít uznání znamenalo dojít pochopení. Nikdo nikdy nedojde pochopení, a spisovatelé už vůbec ne. Bloudí v říších kulhavých citů a pocitů a většinu času nerozumějí ani sami sobě.“

Román sa dá čítať minimálne cez tri roviny: v osobnej sa preniká do citového a myšlienkového sveta postáv, rodín a vzťahov. Druhá rovina je zameraná na prax vydávania kníh, redaktorov, vyhľadávanie talentov a nových hlasov v literatúre. Foenkinos píše aj o mnohých nerestiach spisovateľov: koncentrácii na seba samého, videnie vlastného talentu ako nepochopeného génia; žiarlivosť na iných autorov, značne prehĺbenú ak sú tí druhí úspešní. Literárne uznanie a nevšímavosť čitateľov sú opačné póly toho istého kontinua. Aké dôležité je pre autorov, aby videli svoje knihy v kníhkupectvách? Je to len márnivosť alebo hlbšia potreba?

„Tolik lidí píše a sní, že i jim se to jednou podaří, ale existuje i bolestnější újma než nebýt vydán: být vydán, aniž si toho kdokoli všimne. Po několika dnech vaše kniha zmizí z pultů, a vy se přistihnete, jak poněkud žalostně chodíte z knihkupectví do knihkupectví a hledáte důkaz, že se to všechno stalo. Vydat román, který si nenajde čtenáře, znamená umožnit lhostejnosti, aby se zhmotnila.“

Záhada Henriho Picka je ale v prvom rade dojímavý príbeh o medziľudských vzťahoch, ktoré sa zdajú byť už nenávratne pokrivené alebo stratené. Nájdenie rukopisu privedie každú postavu k myšlienkam, ktoré by ich za iných okolností vôbec nenapadli. Napríklad Madelain v pokročilom veku zisťuje ako málo poznala vnútorný svet svojho nebohého manžela. Joséphine si zas potvrdí, že jej odhad otca ako mĺkveho, poetického a introvertného človeka bol správny. O to viac však nastupuje pocit straty. V knihe sa často objavuje láskavý humor, vtipné sú hlavne tie scény, v ktorých sa postavy dostávajú do nových, nečakaných situácií. Nikto nie je tým, kým sa zdá byť. V románe knižnicu odmietnutých kníh založil knihovník Jean-Pierre Gourvec v malom bretónskom meste Crozon, ona ale existuje aj v realite, hoci v inom meste. Kto by sa o nej chcel dozvedieť viac, môže si o nej prečítať na stránke http://www.thebrautiganlibrary.org/

David Foenkinos: Záhada Henriho Picka
Preklad: Danuše Navrátilová
Argo 2018
264 strán

Zobraziť diskusiu (0)