Rád si vyberá najrôznejšie chúlostivé a tabuizované spoločenské témy. Pestrosť života zvykne zobrazovať v rozličných podobách. Z rôznych uhlov nazerá na inakosť, odlišnosť, voľnomyšlienkárstvo, slobodnú vôľu či na hranice morálnosti a normality.

Podobné motívy sú rozvíjané aj v románe Zásady muštárne, kritikou aj čitateľmi zaradeného k tomu najlepšiemu z Irvingovho pera. Príbeh začína v poslednej tretine 19. storočia a končí v 50-tych rokoch storočia minulého. Rozprávaniu dominujú dva hlavné záchytné body. Doktor Wilbur Larch je riaditeľom sirotinca Saint Cloud´s, kde vykonáva pôrody i potraty. Osobné životné tragédie si uňho vybrali trpkú daň v podobe nemožnosti nadväzovania hlbších vzťahov so ženami spojenej s celoživotnou závislosťou na éteri. Zároveň však z neho vyformovali osobnosť, v ktorej ľudskosť a dobrotivosť nadobudli priam mýtické rozmery. „Svätý“ Larch je vskutku prototyp rebelujúceho humanistu, ochotného v rámci pomoci kedykoľvek prekročiť akékoľvek skostnatené morálne bariéry.

Svojráznu životnú filozofiu a lekárske umenie od neho preberá Homér Wells - najstarší chovanec sirotinca majúci za sebou niekoľko neúspešných pokusov o adopciu. Pod vedením svätého Larcha sa z neho stáva akýsi lekár-pôrodník bez diplomu. Nazbierané skúsenosti zúročí v jabloňových sadoch štátu Maine ako zamestnanec muštárne. Tu nájde aj lásku v prazvláštnom ľúbostnom trojuholníku, kde ďalšie dva vrcholy tvoria jeho najlepší priateľ s manželkou.

Bizarný „rodičovský“ vzťah na diaľku medzi otcom-učiteľom Larchom a synom-žiakom Wellsom tvorí akési hlavné koryto dejového toku. Irving ho postupne zapĺňa a prehusťuje ďalšími a ďalšími prítokmi. Vzniká tak jeden mohutný veľtok hýriaci pestrosťou nad i pod hladinou. Na hladine defilujú farbisté výjavy zo súdobej americkej spoločnosti. Starý svet pomaly ustupuje novému. Tradičný spôsob života začína strácať dych a uvoľňuje miesto modernému konzumu. To podstatnejšie však zostáva pod hladinou. V rozmanitých dejových prúdoch vrie kvantum vzťahov, konfliktov a morálnych dilem. Irving bravúrne rozpráva a vynaliezavo štylizuje, pričom svojmu povestnému grafomanstvu nezostáva nič dlžen. Vrství, tvaruje, nečakane zauzľuje a vykresľuje výrazné kompozície, ktoré prepracováva do posledného detailu. Každá postava a postavička je preňho podstatná. Každého s brilantnosťou zobrazuje presne tak ako treba. Je v tom veľa správneho ľudského prístupu, pochopenia a empatie. Nechýba dávka elegantného humoru a nenúteného meditovania nad variabilnosťou bytia. Irving ale neobchádza ani odvrátené stránky života, zahŕňajúce desivé tragédie, prechádzajúce až do naozaj drsného naturalizmu. Je to o hľadaní, nachádzaní, strácaní a opätovnom nachádzaní. Pridáva sa provokatívnosť, rebélia, bizarnosť, neštandardné podoby lásky či pohľad na ženstvo spojený so slobodnou voľbou a právom na sebaurčenie.

Irving ide skutočne do hĺbky a ponúka celý rad silných podnetov na zamyslenie. Výsledkom je komplexne prepracovaná textová masa plynúca skôr v pomalšom tempe, ktorá si aj napriek značnej členitosti zachováva konzistentnosť a priamočiarosť.

Zásady muštárne sú ako oslava života, v ktorej človek musí zaprieť seba, aby nakoniec zostal svoj. Krása ukrytá v paradoxoch.

John Irving

Zásady muštárne

Slovart 2013

preklad: Ingrid Valachová

Zobraziť diskusiu (0)