Dôležitý let ponad oceány

Aaron je detský psychológ, ale pri lete z Austrálie do Írska to so svojím 14-ročným synom Emmetom chvíľami nevie. Je veľkorysý alebo prísny v nesprávnych momentoch a zápasí s pokušením bez dovolenia nakuknúť do jeho svetov.

Na druhej strane nejde o nič zvláštne – aj tento teeneger je štandardnou kombináciou citlivého chlapca hrajúceho sa na „drsňáka“ a unudeného smartfónového závisláka.

Motív ich nekonečnej cesty s medzipristátím v Dubaji nie je veselý. Na jednom z ostrovov sa navždy rozlúčia s matkou Aaronovej bývalej manželky.

Aj Rebecca je spojená so vzduchom. Krásna mladá žena sa stala pilotkou. Teraz však žije s inou krásnou dámou, ktorá sa stihla postarať o literárny hit.

Prezradiť aspoň dve základné prepojenia nemôže byť zločin. Aarona je chlapec, ktorého v Ohni zneužila Freya, chirurgička z oddelenia popálenín. A stará matka, ktorú pochovajú na ostrove, nie je nikto iný ako Vanessa Willow Haleová. Osamelá cudzinka kvôli škandálu svojho manžela utiekla z Dublina. Áno, presne ona celú sériu (v knihe Voda) začínala.

Živly vábia aj strašia

Vzduch je dokonalým finále veľkého rozprávania. Prepojenia na predošlé časti sú zrejmé aj nenápadné. Autor nepotrebuje skúšať pamäť čitateľa, nakoniec sa aj primerane zábudlivému všetko potrebné vyjasní.

Všeličo zo Vzduchu už bolo: otázka viny a vyliečenia z nej, vzťahové sklamania a generačné konflikty, práca s pamäťou aj osobnou históriou.

K tomu ešte vážnejšie otázky moci a jej zneužitia či sexuálnej energie, ktorá sa môže stať deštruktívnou silou búrajúcou všetko jemné a krásne. V každom príbehu sa po kúskoch odkrýva aj javisko súčasného sveta so všetkými výzvami, rizikami aj darmi.

Živly sú metaforou aj prostredím Boynových príbehov. Sú obrazom túžob a snov. Súčasne sa však stávajú hrozbou a pascou, do ktorej sú chytené naivné očakávania predurčené na krach.

John Boyne v Živloch dokázal to, čo mnohí považujú za nemožné: byť čitateľsky príťažlivým, a pritom nespadnúť do banalít a gýča.

„Znovu sa ponorím pod hladinu, vypnem všetky zvuky sveta, no oči nechám otvorené, dívam sa do temnej vody v hlbinách, cítim zem podo mnou, oheň vo mne a vzduch, čo mi zostal v pľúcach. Ešte som do toho bodu nedospel, no raz sa mi to podarí a ja, vesmír a nakoniec aj živly budeme jedno.“

John Boyne: Vzduch

Preklad: Otto Havrila

Slovart, 2026

Zobraziť diskusiu (0)