Zelená míľa
Kvalita písania Stephena Kinga je značne kolísavá, no ak sa spomínajú jeho najlepšie a najobľúbenejšie diela, tak určite medzi ne môžeme zaradiť Zelenú míľu. V prostredí väzňov odsúdených na trest smrti sa odohrávajú strety rôznych morálnych hodnôt, do popredia vystupuje detailná psychológia postáv a predovšetkým humanizmus, ktorý by sme na tomto mieste veru nehľadali.
Zelená míľa začala vychádzať na pokračovanie v roku 1996 a v tom istom roku získala Cenu Brama Stokera za najlepší román. O rok neskôr bola nominovaná na dve prestížne ceny: British Fantasy Award a Locus Award. Fantastické ozvláštnenie pritom nie je v tomto diele hýbateľom deja, jeho prítomnosť je však dôležitá z iného hľadiska (ku ktorému sa neskôr dostaneme). Režisér Fank Darabont natočil v roku 1999 rovnomenný film s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe a o rok neskôr film získal štyri nominácie na Oskara. Vydavateľstvo OneHotBook prinieslo Zelenú míľu v podobe audioknihy v dĺžke takmer 16 hodín. Interpret Vladislav Beneš román sprostredkoval skutočne skvelým spôsobom, je preto možné, že aj pri čítaní papierových kníh od Kinga budete počuť charizmatický hlas tohto divadelného, filmového, seriálového, ale aj dabingového herca.
Už od prvej kapitoly audioknihy King poslucháčov vťahuje do špecifického sveta dozorcov z väzenského bloku E, určeného pre odsúdencov na trest smrti. Názov Zelená míľa toto miesto získalo kvôli farbe podlahy na uličke vedúcej k miestu popravy. Striedajú sa tu dve dejové línie s hlavným rozprávačom Paulom Edgecombom. Paul bol v roku 1932 hlavný dozorca na Zelenej míli a o desaťročia neskôr vstupuje do poslednej životnej fázy v domove starostlivosti o dôchodcov. Jeho spomienky sa viažu na začiatok 30. rokov a príchod nezvyčajného väzňa. John Coffey je fyzicky nadmerne vyvinutý, ale duševne zaostalý černoch, odsúdený za znásilnenie a vraždu dvoch belošských dievčatiek. Spočiatku jasná situácia sa značne spochybní, keď John vylieči dotykom Paulove zdravotné problémy a neskôr dokonca oživí myš, chovanú iným vrahom čakajúcim na popravu. Je John naozaj usvedčený vrah alebo ide o justičný omyl vyplývajúci z pravidiel rasistickej spoločnosti?
Osadenstvo Zelenej míle tvoria väzni a ich strážcovia, ich relatívne vyvážené interakcie významne naruší príchod strážcu Percyho Wetmora, mladého a sadistického muža, chránenca niekoho „zhora“. Wetmore sa zameria na šikanovanie väzňa Eduarda Delacroixa, čakajúceho na smrť v elektrickom kresle. Kapitola Mizerná smrt Eduarda Delacroixe patrí medzi vrcholné scény audioknihy a King si v nej dal skutočne záležať na tom, aby ukázal nesmiernu hĺbku utrpenia, neuveriteľnú bolesť a šok všetkých zúčastnených. Okrem Delacroixa čaká vo svojej cele aj William Warton, divoký a agresívny muž, snáď najnegatívnejšia postava románu. King zaujímavo osviežil rozprávane postavičkou myši s menom Mr. Jingles. Ujme sa jej Delacroix a učí ju rôzne kúsky, pretože Mr. Jingles je pozoruhodne inteligentné zvieratko. Kontakt duševne zaostalého Johna Coffeyho s myšou navyše pripomína metaforu z názvu prózy O myšiach ľuďoch od Johna Steinbecka a tiež zvýrazňuje humanizmus Zelenej míle.
V deji je prítomný aj prvok fantastického ozvláštnenia, pretože John Coffey disponuje zvláštnou vlastnosťou veľmi hlbokej empatie a schopnosťou liečiť dotykom. King presne odhadol mieru použitia tohto nadprirodzeného prvku a ten sa vyskytuje predovšetkým ako motív spochybňujúci Johnovu vinu. Môže človek s takouto schopnosť beštiálne zavraždiť dve dievčatká? Čo ak pôjde o justičnú vraždu? Bola by rasistická komunita v malom meste v roku 1932 schopná priznať si, že sa mýli?
Najsilnejšou stránkou románu je psychologická prepracovanosť postáv, ich vzájomná interakcia a dilemy, pred ktoré ich autor stavia. Tónom hlasu, intenzitou rozprávania navyše hlas Vladislava Beneša zdôrazňuje zložitosť a nejednoznačnosť situácií, v ktorých sa postavy ocitajú. Zelená míľa je určite vhodná pre všetkých poslucháčov, ktorí hľadajú silný príbeh, bohato stimulujúci uvažovanie o komplikovanom vnútornom svete ľudí.
Stephen King: Zelená míle
Preklad: Miloš Chlouba
Interpret: Vladislav Beneš
Réžia: Hynek Pekárek
OneHotBook, 2020
Dĺžka nahrávky: 15 hodín 49 minút