Vydavateľstvo SnowMouse Publishing pristupuje k vydávaniu kníh sira Arthura Conana Doyla (1859 – 1930) systematicky v dvoch edíciách. Prvou začalo v roku 2016 vydávať súborné dielo zahŕňajúce romány a poviedky o Sherlockovi Holmesovi a v druhej edícii s názvom ACD prinieslo romány o profesorovi Challangerovi. Kultový Stratený svet vyšiel v roku 2017, Pás plný jedu v roku 2018 a edíciu uzatvára práve Zem plná hmly. Zatiaľ čo knihy o Sherlockovi Holmesovi ilustruje Julo Nagy, druhý edíciu ilustruje Martin Mrva. V obidvoch prípadoch ide o excelentné ilustrácie, u Holmesa sa dôraz kladie na atmosféru a stvárnenie postáv, u Challangera zas nájdeme až konštrukčné detaily rôznych prístrojov alebo predmetov. Sú to krásne diela, ilustrácie by obstáli aj ako samostatné obrazy. V neposlednom rade za kvalitný čitateľský zážitok vďačíme novým prekladom Jána Kamenistého.

Zatiaľ čo predchádzajúce dve knihy o profesorovi Challangerovi súviseli s vedou alebo sa zahrávali s rôznymi vedeckými objavmi, Zem plná hmly posúva túto tému do odlišnej roviny. Dcéra profesora Challangera Enid a novinár Edward Malone píšu do novín seriál o londýnskych náboženských hnutiach a dostanú sa na stretnutie spiritualistov. Čo sa začína ako profesionálna zvedavosť, naberá postupne zmenu na osobný záujem a svojrázna skupinka sa vydáva po stopách médií, duchov, sveta za hranicami nášho života. Challanger sa tu prejavuje klasicky ako vynikajúci znalec rôznych vedeckých odborov a zároveň sarkastický komentátor diania okolo (ostatných považuje za tak trochu tmárov alebo minimálne nevzdelaných ľudí), ale dej je už viac koncentrovaný na Enid a Edwarda. Kniha sa číta ľahko, dej plynie bez zbytočného autorského zaváhania a na viacerých miestach sa dá aj dobre pobaviť.

Zem plná hmly (pôvodne vyšla v roku 1926) je však zaujímavá aj svojím kontextom. Pretínajú sa v nej dve roviny: osobná a spoločenská. Doyle sa počas prvej svetovej vojny začal zaujímať o spiritualizmus a neskôr sa otvorene hlásil k tomuto náboženskému hnutiu. V roku 1918 umiera jeho syn Kingsley, po vojne mu zomrel aj brat a ďalší členovia rodiny, čo povzbudilo Doylovu vieru v duchov a záhrobný život. Doyle bol napríklad hlboko presvedčený aj o pravosti fotografií víl z Cottingley, napísal o nich dokonca aj knihu, ale išlo o podvod, ktorý autorky fotografií priznali až v 80. rokoch 20. storočia. Druhá rovina súvisí so širším dianím v tomto období.

Veda v období Doylovho života zaznamenala výrazné zmeny paradigiem: vznikali sociálne vedy, osobitne psychológia a psychoanalýza, zásadný vývoj prebiehal vo fyzike, pričom starý poriadok nezanikol hneď – dlhodobo čiastočne fungoval popri novom poriadku. Aj preto parapsychológia, špiritizmus a pseudovedecké disciplíny ako napr. frenológia našli ohlas medzi širokými vrstvami obyvateľstva. Kým neboli úplne vyvrátené, prešli roky. Záujem o duchov, záhrobné veci, magické a nevysvetliteľné situácie sa však pravidelne objavuje aj ako móda a zároveň čiastočne ako rozšírený sociálny jav v časoch hlbších spoločenských kríz.

Nech už Zem plnú hmly čítame ako román o výskume záhrobného života alebo dobové svedectvo o náboženskom hnutí, je zrejmé, že priaznivci A. C. Doyla si prídu na svoje. Bizarné správanie profesora Challangera odľahčuje tému smrti a smútku za zosnulými, tiež sa tu predkladá téma manipulácie s emocionálne neľahkou situáciou pozostalých a celkovo ide o príjemné nazretie do čias, keď sa popri prudkom rozvoji modernej (a určite nie bežne zrozumiteľnej) vedy objavovali nezvyčajné skupiny ľudí tvrdiace, že dokážu komunikovať so záhrobím.

Sir Arthur Conan Doyle: Zem plná hmly

Preklad: Ján Kamenistý

Ilustrácie: Martin Mrva

SnowMouse Publishing, 2021

Zobraziť diskusiu (0)