Príbeh zachytáva kratší časový úsek v živote dvoch párov. Ursula a Birkin, jej sestra Gudrun a Gerald. To je základný štvoruholník, na ktorom celé rozprávanie stojí. A Lawrence ho poňal naozaj zoširoka. Ústrednú štvoricu preväzuje s ďalšími dôležitými postavami a vytvára viacero zložitých vzťahových spletencov, pričom ťažisko zostáva na pleciach oboch dvojíc. D. H. Lawrence sa predstavuje ako majstrovský znalec ľudskej duše. Na úctyhodnej, viac než šesťstostranovej textovej ploche bravúrne rozohráva riadne vyostrenú psychodrámu. Členitú, košatú, rozrastenú do rôznych strán.

Ak to trocha zjednodušíme, dalo by sa za istý jednotiaci prvok považovať akési hľadanie vlastnej identity. Hľadanie nejakého spôsobu sebaurčenia, zadefinovania vlastnej osobnosti vo vzťahu k sebe samému i k okolitým ľuďom aj o potrebe rovnocenného životného protipólu. Jeden pár to i zdarne zvládne. Počiatočné tvrdé strety, konflikty či vzájomná averzia postupne miznú, slabnú, rozpúšťajú sa, až sa napokon prelejú do harmonickej zhody a Ursula s Birkinom nájdu pevnú pôdu pod nohami a vykročia v ústrety spoločnému životnému naplneniu.

Druhý prípad je o dosť horší. Vzájomne sa priťahujúci, ale v privátnom egoizme neochotní druhému ustúpiť, Gudrun s Geraldom nevedia nájsť dostatok priestoru na spoločnú reč. Vzájomnému pretláčaniu sa niet konca. Kríza sa prehlbuje, zámienky na šarvátky sa množia, napätie narastá. Uspokojivé východisko sa zjavne nečrtá. Závažné obavy sú na mieste, lebo vo vzduchu je cítiť veľkú tragédiu.

Lawrence poľahky prechádza od jedného zúčastneného k druhému a s obdivuhodnou jemnosťou snuje lahôdkové psychologické „divadlo v hlave.“ Precízne analyzuje, vrstvu po vrstve odkrýva farebné spektrum emócií, nálad a duševných stavov. Blaženou eufóriou počnúc a temnou nenávistnou mizantropiou končiac. Tam a späť a zase odznova ako na hojdačke. Bije sa to v človeku, bije sa to v širších medziľudských vzťahoch, nájsť vzácnu rovnováhu je naozaj ťažké. Zvlášť pre takú slobodomyseľnú voľnomyšlienkársku dušu ako je D. H. Lawrence v prostredí tuhého britského konzervativizmu prvej tretiny dvadsiateho storočia. Nečudo, že jeho dielo vzbudzovalo také silné vášne. Ani Ženám milujícím sa nedá uprieť určitá provokatívnosť. Trebárs v postave Birkina, ktorá badateľne prejavuje sklony k bisexualite. Nejedná sa však o žiadnu lacnú a hlúpu pózu. Na to je Lawrence príliš jemnocitný a inteligentný. Ide skôr o pôsobivý a citlivý záznam toho, ako v danej dobe rôzni ľudia vnímali okolitý svet, pričom i dnešok tomu zostal v mnohom podobný.

Pochopiteľne, Lawrence sa púšťa aj o kus ďalej než len do brilantných psychologických rozborov. Vôbec mu totiž nie je cudzie ani výrazné sociálne cítenie. Ako syn baníka (a učiteľky) dobre poznal podmienky, v ktorých existovala pracujúca trieda. S akými problémami sa potýkala a v čom väzili ich príčiny. Takisto sa nebál ostro vystupovať proti koristníckemu veľkokapitalizmu zdierajúcemu robotnícke masy. Nuž áno, Lawrence mal (aj) medzi ľavicovo orientovanými liberálmi pomerne výrazné slovo. I v tomto krásnom texte je teda živo rozkreslené dobové sociálne usporiadanie. Lawrence je ostrý, kritický, ale súdny a hlavne komplexný. Takže nejaké prvoplánové súdy v štýle „oni sú zlí vykorisťovatelia a my sme dobrí vykorisťovaní“ tu až tak nerezonujú.

Navrch do textu vtláča bravúrne obrazy konkrétneho prostredia. Rušné salóny zhýčkanej veľkomestskej bohémy. Pokojný, večne ospalý anglický vidiek. Rýchlo postupujúci industrializmus a jeho temná stránka zobrazená trebárs v podobe rozrastajúcich sa baní. Uhoľné šachty a stroje nemilosrdne hryzúce do tváre zemskej. Drina, pot a slzy. Uhoľný prach škrípe pod zubami. Na šatách uľpieva večná nezmývateľná kovová mastnota. Lawrence vytvára zaujímavé kontrasty medzi reálnym vonkajškom a vysnívanými vnútornými svetmi svojich hrdinov. I takto sa na to dá pozerať, veď prečo nie?

Najpodstatnejšie však je, že to spolu v každom smere vynikajúco ladí. Je to vyvážená, poctivo napísaná, do hĺbky prekomponovaná románová skladba s mnohými postupne sa odkrývajúcimi ideovými vrstvami. Časť leží na povrchu, ale tie mnohé treba ako správny poklad vydolovať z trocha väčšej hĺbky. Mňa to bavilo. Ženy milující sú naozajstná klasika.

David H. Lawrence: Ženy milující

Vydal: Slovart 2019 (edícia Svetová klasika)

Preklad: Martin Hilský

680 strán

Zobraziť diskusiu (0)