Ján Blažovský
2.5.2024
Život na tekutých pieskoch
Pred niekoľkými dňami bola uverejnená správa, že Martin M. Šimečka získal Cenu Františka Kriegela za občiansku statočnosť. (1) Ocenenie udeľuje Nadácia Charty 77 a v Šimečkom prípade ide o „dlhodobé obhajovanie demokratických princípov a za kritickú, nezávislú žurnalistiku“. Neexistuje hádam lepší spôsob, ako spoznať život a uvažovanie tohto popredného slovenského novinára, komentátora a mysliteľa, ako prečítať si knihu rozhovorov Život na tekutých pieskoch, vedených Jánom Štrasserom. Obidvaja majú čo povedať o súčasnom svete, osobitne o situácii na Slovensku.
Umenie rozhovoru
V rýchlosti súčasného sveta by sa mohlo zdať, že mediálny priestor dostatočne slúži na prezentáciu názorov pomenúvajúcich dôležité témy, ale nie je to celkom tak. Ideálnym spôsobom je totiž médium knihy, obzvlášť takej, ktorá má náležitý rozsah, aby jej autori mohli ísť do takej hĺbky, ako potrebujú. O to zaujímavejšie sú v tomto zmysle rozhovory pripravené kompetentnými ľuďmi a nedá sa pochybovať o tom, že Ján Štrasser patrí medzi tých, ktorí sa na svoju prácu pripravujú mimoriadne precízne. Už na výbere jeho respondentov je vidieť, že sa intenzívne zaujíma o dianie v spoločnosti na lokálnej aj globálnej úrovni. Nateraz posledným rozhovorom je kniha Život na tekutých pieskoch a respondentom podrobne opisujúcim svoj život a názory bol Martin M. Šimečka.
Status M. M. Šimečku by sme mohli v skratke formulovať ako verejný intelektuál. Sú skupiny obyvateľstva, ktoré jeho meno nedokážu zniesť a útočia naňho, pre iných je zas názorový vodca, komentátor diania s pozorným publikom. A to nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Respektíve je mu blízky celý stredoeurópsky priestor, pretože profesijne pôsobil aj ako šéfredaktor časopisu Respekt a jeho kontakty významne presahujú slovenské hranice. Jeho profesiovej dráhe je venovaná značná časť rozhovorov, podrobne sa rozrozprával o mladosti, keď mal obmedzené možnosti štúdia a postavenie jeho rodičov rozhodlo o jeho budúcnosti. Napriek tomu dosiahol vedomosti, aké nemal vtedy len tak hocikto, čo v kombinácii s kontaktmi na disent a s literárnym talentom formovalo jeho neskoršie zameranie.
Časovo sa rozhovory neodvíjajú lineárne, skôr tematicky. Šimečka mal pozoruhodne aktívny život, navyše doň zasiahol november 1989, čo ešte akcelerovalo jeho aktivity. V 90. rokoch pôsobil ako vydavateľ (založil legendárne vydavateľstvo Archa), novinár, spisovateľ, dostal príležitosti v zahraničí prostredníctvom štipendií. Je až zarážajúce, ako si pri tom všetkom našiel ešte čas na športovanie, čomu sa intenzívne venoval od mladosti až do súčasnosti. Svoj priestor v rozhovoroch dostáva, samozrejme, aj rodina, vzťah s otcom, mamou, manželstvo a rodičovstvo. Časový rámec sa končí v roku 2023 komentovaním parlamentných volieb a nájdeme tu aj časť venovanú vybraným odpovediam na otázky Moniky Tódovej v sérii diskusií Ako zachrániť demokraciu.
Kultivovaná polemika
Čítanie môže slúžiť aj na vedenie vnútorného dialógu s autormi, a kto by si takto chcel zapolemizovať s M. M. Šimečkom, ponúka sa mu ideálna možnosť. Vysvetľuje tu dopodrobna svoje názory a postoje k sociálnym témam, totalitnému režimu, normalizácii, rozpadu Československa, nástupu autokratických vodcov, k politike, ale aj ku klimatickej kríze, k eutanázii či k pandémii covidu-19, takže podnetov na premýšľanie je dosť takmer na každej strane. Aj preto je lepšie dávkovať si rozhovory postupne. Veľmi zaujímavé sú napríklad literárne paralely medzi postavami z románov a slovenskými politikmi, čo rozhodne nevychádza v ich prospech, a naplno sa ukazujú ich neustále zlyhania a žalostný stav, do akého doviedli spoločnosť.
Kultivovaná polemika je vynikajúca pre myslenie, stimuluje a posúva dopredu a je to určite mimoriadna zručnosť Jána Štrassera. Otázky formuluje presne, precízne, nevyhýba sa ani irónii až sarkazmu, no nie s cieľom nachytať respondenta, skôr ide o reakciu na dianie, pretože absurdita alebo tragikomickosť konania niektorých verejne činných osôb si asi ani nezaslúži iný prístup. Na druhej strane sedí respondent, ktorý sa nevyhýba odpovediam, občas síce odbehne od témy, ale ďalšou vhodne položenou otázkou sa k nej naspäť vráti. Čitatelia nemusia súhlasiť so Šimečkovými názormi, mohli by však využiť príležitosť a formulovať svoje vlastné, aby zistili, či sú rovnako dobre podložené a vyargumentované. Ak by si jeho oponenti mohli zobrať z knihy čo len dve posolstvá, tak by sa dala vyzdvihnúť Šimečkova sebareflexia a sebakritika. A pre ľudí, ktorí sa cítia v polarizovanej spoločnosti stratení, môže byť kniha aj akousi mapou slúžiacou na lepšiu orientáciu, pretože poskytuje záchytné body, vyvýšené miesta s nadhľadom, ktoré ukazujú, v akom rozmanitom svete žijeme.
Ján Štrasser a Martin M. Šimečka: Život na tekutých pieskoch. Rozhovory s Martinom M. Šimečkom
N Press, 2024
