Životopisy svätých
Čitatelia nemusia byť nevyhnutne kresťania, aby porozumeli významu osobností prehlásených za svätých. Vlastnosti, akými sú milosrdenstvo, súcit, starostlivosť o osudy druhých, formovanie vlastného vnútra smerom k citlivosti a presah k spiritualite, to všetko dokáže osloviť svojou univerzálnosťou. Hoci prirodzenou súčasťou života svätých bola kontemplácia, modlitby a vzťah k Bohu, neraz sa stáli známi aj svojím spoločenským, dokonca politickým pôsobením.
O dvoch významných postavách cirkevných a vôbec európskych dejín sa veľa dozvieme v životopisných knihách Svätý Mikuláš z Flüe a Božia pevnosť, O svätom Benediktovi z Nursie. Každá z kníh má vlastný jazyk, Maria Dutli-Rutishauserová, autorka prvého spomínaného titulu, zvolila skôr poetické prostriedky, oslavu majestátnosti osoby významného švajčiarskeho pustovníka, zatiaľ čo Louis de Wohl pristúpil k osudom patróna Európy úsporným, presným a jasným štýlom. A hoci obidvoch svätých delia storočia, stojí za pozornosť prečítať si knihy o nich za sebou a vidieť, v akých odlišných podmienkach sa formujú také vplyvné osobnosti.
Svätý Mikuláš z Flüe (1417-1487) pochádzal z roľníckeho prostredia, zúčastnil sa viacerých bojov, mal 10 detí, pôsobil v mestskej, resp. obecnej rade a v časoch hladu organizoval zbierku potravín pre krajanov. Pokúšal sa tiež zvyšovať citlivosť voči chudobe, čo malo za následok aj určité legendy o ňom už počas jeho života. Ako dospelý muž s rešpektovaným postavením v kraji (a aj vo viacerých regiónoch Švajčiarska) sa rozhodol všetkého vzdať a stal sa pustovníkom, hoci vedel, že okolie bude reagovať odmietavo. Silné vnútorné prežívanie sv. Mikuláša patrí medzi najsilnejšie aspekty textu, čomu výrazne napomáha niekedy až chválospevný jazyk. Pri čítaní knihy Marie Dutli-Rutishauserovej niekedy až zaráža, že sa sv. Mikuláš musel vymedzovať voči javom príznačným aj pre súčasnosť: túžba po moci, majetkoch, vedenie nezmyselných vojen s dôsledkami bolesti a utrpenia, krutosť konania voči nepriateľom. Dali by sa nájsť aj ďalšie paralely, no vidieť, že negatívne ľudské vlastnosti sú nadčasové.
Tragickým udalostiam a osudom celých skupín obyvateľstva sa nevyhli ani časy konca rímskej ríše, v ktorých sa odohráva druhá kniha zameraná na zakladateľa západného mníšstva, svätého Benedikta z Nursie (480 – 547). Zásadný význam jeho pôsobenia (ale napr. aj jeho sestry, sv. Školastiky) spočíva v inovatívnom usporiadaní mníšskeho života do komunít a vytvorení reguly, z ktorej mníšske rády čerpali nasledujúce storočia. V jeho životopise sa dočítame sa o vzniku kláštora v Monte Cassine, ktorý mal byť „malou replikou Božieho mesta na zemi“. Podľa prameňov Benedikt založil kláštor na mieste, kde prevládal pohanský kult Apolóna a zničením jeho oltára sa ukončilo obdobie vyznávania kultu krvi, zvieracích a príležitostne aj ľudských obetí.
„V duchu sa mu vynoril obraz väzenskej cely a osamelého muža, ako zo všetkých síl píše a dokončieva svoju úlohu. Potom videl vchádzať troch mužov, ktorí mu okolo hlavy nasadili povraz a zmordovali a ubili toho muža na smrť... Ale kniha zostala, knihy zostávajú – podstata prúdiaca v žilách mysliteľov a básnikov, myšlienky plné pravdy a krásy, diela svätého Bazila a Kassián, Boží štát, Vyznania, Listy a Homílie svätého Augustína, diela svätého Hieronyma a Leva, pričom zlatom v hromade striebra, tyrkysu a slonoviny sú evanjeliá a žalmy a vzácne starozákonné knihy, tá záplava múdrosti a zjavenia, ľudský duch, čo sa pokúša priblížiť k Bohu a samotný Boh zostupujúci do sveta ľudí skrze Slovo...“
Benedikt je prezentovaný ako muž s hlbokým pochopením politických aj sociálnych kontextov svojej doby a zároveň ako vizionár schopný vidieť na storočia dopredu význam vzdelania, znalostí a konania dobra. Jeho počínanie sprevádza pokoj a rozhodnosť, nenecháva sa strhnúť vlastnými emóciami ani nepodlieha nátlaku okolia. Vzhľadom na to, že o samotnom živote sv. Benedikta nemáme až tak veľa písomných záznamov, Louis de Wohl doplnil knihu o viacero dejových línií z prostredia mocenských elít Byzancie, Ríma a gótskych vládcov. Ich svety boli plné intríg, budovania vlastného statusu a boja o holú existenciu, keď došlo k výmene moci. Knihy Marie Dutli-Rutishauserovej a Louisa de Wohla sú silné umelecké výpovede o výnimočných ľuďoch formujúcich európske dejiny a ich prečítanie priloží ďalší dielik k porozumeniu našej identity.
Maria Dutli-Rutishauserová: Svätý Mikuláš z Flüe
Preklad: Vladimír Hirko
Spolok svätého Vojtecha 2019
272 strán
Louis de Wohl: Božia pevnosť. O svätom Benediktovi z Nursie
Preklad: Andrea Behulová Rajtárová
Spolok svätého Vojtecha 2019
396 strán