Juraj Skala
10.9.2024
Zloději bezu
Jeden zo súčasných najlepších poľských autorov Hubert Klimko-Dobrzaniecki napísal román, o ktorom sa v rodnom Poľsku bude ešte dlho rozprávať. Pretože jednou z tém sú náročné a spletité poľsko-ukrajinské vzťahy. A vzájomné dejinné traumy, krivdy a uhly pohľadu. Počin je to odvážny, Poľsko všetkými silami podporuje brániacu sa Ukrajinu, preto román Zloději bezu môže pôsobiť ako zbytočná rozbuška.
Ale nie je to tak. Práve kvôli majstrovstvu autora. V osobe jednoduchého až prostého východopoľského chlapca a sedliaka Tondu autor vykresľuje náročné 20. storočie. Pogromy na východe Poľska, druhá svetová vojna, nútené presídlenie/útek na západ Poľska, nástup komunizmu a nesloboda režimu. V tomto všetkom prostý Tonda pláva ako ryba vo vode, stretáva správnych ľudí a stúpa na pomyselnom kariérnom a spoločenskom rebríčku.
Čo však robí román Zloději bezu iným, je autorov „hrabalovský štýl písania“. Uťahuje si zo všetkých, nič mu nie je sväté. Na paškál si berie rovnako nacionalizmus Poliakov i Ukrajincov, katolícku Cirkev v Poľsku a jej predstaviteľov, pravoslávnych i gréckokatolíkov, vieru v Boha i komunistický ateizmus. To všetko cez optiku očami prostého Tondu, všetko pevné má zrazu vratké základy a je vnútorne spráchnivené skrze faloš a všadeprítomnú pretvárku. V hrabalovskom duchu sa vyrovnáva i so sexualitou a s fekálnymi témami.
Hubert Klimko-Dobrzaniecki napísal hlboký a smutný príbeh, pri ktorom sa budete neustále smiať. Ale nie je to klasický smiech cez slzy. Ukazuje i to, čo je za oponou, ľudskú a rodinnú biedu a neriešiteľné národné spory a krivdy. Autor neponúka riešenia ani netúži byť nestranným arbitrom.
Na záver dve upozornenia.
Tak ako je napísané v anotácii titulu, román skutočne nie je určený pre tých, ktorí by sa potenciálne mohli cítiť dotknutí pre karikatúru patriotizmu, toho poľského i ukrajinského. Takisto kniha nie je pre tých, ktorých ranil úvodný ceremoniál na parížskej olympiáde. Hubert Klimko-Dobrzaniecki zatína ešte hlbšie. A sexuálnych a fekálnych scén ušitých hrabalovskou niťou je tiež pre niekoho nadmieru. Je potrebný veľký nadhľad a odpútanie sa od vlastných predstáv. Ale výsledok stojí za to.
A druhé upozornenie, skôr technického rázu. Obálka knihy je trochu nešťastne vyrobená, autor týchto riadkov číta knihy tak, že i po prečítaní vyzerajú ako nové. No po prečítaní Zlodějov bezu obálka stratila svoju sýtomodrú farbu a na viacerých miestach úplne zbledla. Možno je lepšie pred čítaním ju niečím obaliť.
Hubert Klimko-Dobrzaniecki: Zloději bezu
Větrné mlýny, 2024
