Tému pôsobivého diela Zloději knih tvorí skúmanie vzťahu nacistov ku knižniciam, ich kradnutie z okupovaných území, katalogizácia a aj ničenie. Do konca druhej svetovej vojny zmizli v Európe milióny kníh, aby sa stali súčasťou zbierok nacistických inštitúcií a súkromných zbierok popredných predstaviteľov zvráteného totalitného režimu. Rydell vyhľadáva stopy od súčasnosti do dní zverstiev od 30tych do polovice 40tych rokov 20. storočia. Viaceré dnešné nemecké knižnice majú temnú históriu. V ich zbierkach sa nenachádzajú len knihy získané nákupom a darmi, ale aj knihy ukradnuté nacistami alebo odkúpené za minimálnu hodnotu od Židov prinútených rozpredávať svoj majetok v snahe zabezpečiť holú existenciu pre seba alebo svoju rodinu. Cieľom nacizmu bolo úplne vyhladiť židovské obyvateľstvo v Európe, preto boli kradnuté nielen kultúrne artefakty, ale aj nábytok a iný majetok. Byty, v ktorých Židia žili boli vyprázdnené a uvoľnené pre nových, rasovo neškodných obyvateľov.

„Každá kniha si s sebou nese historii krádeže, vydírání a tragického osudu. V lepším případě je to příběh o útěku, o ztraceném životě – v horším případě o lidech, kteří po sobě nezanechali nic jiného než tyto knihy.“

Pred pálením kníh 10.5.1933 usporiadanom ultrakonzervatívnymi študentmi v Nemecku dochádzalo k tisíckam neverejných pálení: dochádzalo k nim v súkromí domovov, kedy ľudia radšej spálili vlastné knižnice ako by ich mali odovzdať nacistom. K páleniu a ničeniu dochádzalo aj neskôr, ale všeobecne rozšírená predstava o nacistoch ničiacich, respektíve páliacich knihy nie je správna. Rydell viackrát pripomína, že medzi elitnými nacistami boli viacerí doslova posadnutí hromadením kníh a neváhali kvôli tomu nechať rabovať stovky verejných a súkromných zdrojov. Verejné pálenie kníh (nielen židovských, ale aj socialistických a anarchistických autorov a nemeckých spisovateľov považovaných za zradcov národa) malo skôr symbolický charakter, očista ohňom býva totiž často považovaná za krok nevyhnutný k zrodu nového sveta. Počas celej knihy sa však pred zrak vracia slávny citát Heinricha Heineho zo začiatku prvej kapitoly: „Kde pálí knihy, tam lidi také pálí nakonec“.

Autor vysvetľuje aj vznik organizácií SA a SS a brutálne praktiky SS v konkurenčnom boji v snahe ovládnuť mocenské pole rodiacej sa nacistickej informačnej služby. Veliteľom SS bol fanatický zberateľ kníh Heinrich Himmler. V nacizme išlo o budovanie knižníc nového typu venovaných „ideologickému prieskumu“: knižnica politicky nežiaducej literatúry; nepriateľov ríše, vedecké knižnice na výskum socializmu a komunizmu, židovskej literatúry, siekt, ale aj kresťanstva. Pod Himmlerovým vplyvom navyše vznikla aj knižnica zameraná na okultizmus, ktorému obávaný nacistický vodca venoval značnú pozornosť. Cieľom štúdia bolo využiť získané vedomosti na rozvíjanie totalitných snáh a ideologický rozvoj nacizmu. Ďalším zaslepeným zberateľom kníh (a priamym Himmlerovým konkurentom v ich kradnutí), o ktorom Rydell podrobne píše bol Alfred Rosenberg, strojca ideologickej základne nacizmu.

„V Himmlerových představách měla SS právě tak být baštou proti nepřátelům nacistické ideologie. Pokud budeme na vztah nacistů k vědění pohlíže pouze z jedné perspektivy, hrozí, že přehlédneme něco velmi nebezpečného – úsilí této totality ovládat nejen člověka, ale stejně tak i jeho myšlenky. Ze stínu Himmlerovy knihovny se nutně vynořuje otázka: Co je děsivější, snaha totalitního režimu vědění ničit, nebo jeho hlad po něm?“

Každá kapitola predstavuje akúsi sondu do jedného z aspektov nacizmu. Od organizačných náležitostí, osobných prepojení, ideologického zázemia, vzdelávací systém, cez samotné zbieranie kníh a ich príležitostné ničenie až po osobné histórie predchádzajúcich majiteľov kníh a zbierok. Vo viacerých kapitolách Rydell zasvätí čitateľov s históriou siahajúcou storočia do minulosti ako je to v prípade Židov alebo slobodomurárov. Podrobne oboznamuje čitateľov s historickým kontextom, spoločenskými súvislosťami a to nielen nacizmu. Vzhľadom ku globálnejšiemu prepojeniu totalitných ideológií venuje pozornosť pogromom v cárskom Rusku, antisemitizmu naprieč Európou siahajúcom do predchádzajúcich storočí, exilovým knižniciam a tiež ku konfiškácii kníh práve naopak napr. ruskou armádou. Torzá ukradnutých knižníc sa v priebehu desaťročí po vojne podarilo vypátrať a vrátiť pôvodným majiteľom, rozsiahle zbierky ale ostávajú naďalej zmiznuté v hmle dejín. Možno boli zničené počas bombardovaní alebo zanikli pri inej príležitosti.

Anders Rydell: Zloději knih. Pátrání po zmizelých knihovnách.
Preklad: Olga Bažantová
Kniha Zlín 2017
472 strán

Zobraziť diskusiu (0)