Svety pod zemou
Zmena nie je kniha, ktorá by čitateľstvu dopriala pohodlie alebo nádej. Je to príbeh o kontrole, zrade, strate a o dôležitosti pamäti – ako osobnej, tak aj kolektívnej. Howey sa v nej ponára hlbšie pod povrch – doslova aj obrazne – a otvára témy, ktoré presahujú žáner fantastiky. Mimochodom, fantastických motívov tu vlastne veľa nenájdeme, ak si odmyslíme umiestnenie deja do budúcnosti vzdialenej niekoľko storočí.

Dej Zmeny sa odohráva pred udalosťami z knihy Silo (Lindeni, 2024) a sleduje viacero časových rovín. V prvej z nich sledujeme Donalda Keena – architekta, ktorému bola zverená úloha navrhnúť podzemný komplex, projekt pre prípad smrtiaceho útoku nepriateľov USA. Donald však netuší, že práve on sa stáva súčasťou väčšieho plánu presahujúceho rámec životov celých generácií. V ďalších časových rovinách umiestnených až stovky rokov do budúcnosti nás sprevádzajú rôzne postavy – niektoré rozmrazené po dlhom období odpočinku, iné s úlohou, ktorej nie vždy samy rozumejú.

Silá – obrovské vertikálne šachty hlboko pod zemou – sú miestom, kde ľudia žijú, pracujú a zomierajú bez vedomia toho, čo sa naozaj stalo so svetom nad nimi. Howey opisuje tieto priestory s klaustrofobickou precíznosťou: nekonečné schodiská, sterilné chodby, prísne rozdelenie funkčných podlaží a pocit, že každý krok je monitorovaný. Život v sile nie je len technický – je to do určitej miery metaforou. Uzavretý priestor neznamená len geografickú izoláciu – znamená aj mentálnu pascu. Každý, kto začne klásť priveľa otázok, je „vyčistený“ – poslaný na povrch, kde ho usmrtí toxické prostredie, ale predtým musí vyčistiť priezor kamery, ktorá sníma okolie a premieta ho na televízne zariadenia umiestnené v jedálňach. Týmto gestom si spoločnosť udržiava falošný mier – cez strach, ktorý je rovnako hutný ako betónové steny.

Život ako pasca pamäti
Howeyho postavy sú vedené silnými vnútornými konfliktmi. Donald, zdanlivo pragmatický politik, sa počas deja mení na tragického hrdinu – človeka uväzneného nielen v systéme, ale aj vo vlastnej pamäti. Neustále sa prebúdza z kryospánku, do ktorého bol vždy po istom čase uložený, pričom si pomaly uvedomuje, že je súčasťou niečoho hrozného, z čoho sa asi nedá vôbec uniknúť. Ďalšie postavy, ako senátor Thurman alebo Anna, stelesňujú racionalizované a inštitucionalizované násilie. Ich psychológia je postavená na neotrasiteľnej viere vo vyšší cieľ, ktorá im umožňuje konať nehumánne činy bez výčitiek. Howey neponúka jednoduché delenie na dobro a zlo – namiesto toho ukazuje, ako systém dokáže deformovať morálku aj inteligentných a pôvodne čestných ľudí.

Silá fungujú ako totalitné mikrosvety, v ktorých je informácia najvzácnejšou a najprísnejšie stráženou komoditou. Spoločnosť je hierarchicky rozdelená: najvyššie poschodia obývajú technici, administrátori a IT špecialisti – symboly kontroly a vedy. V nižších poschodiach žijú mechanici, pestovatelia a manuálne pracujúci. Toto usporiadanie vytvára latentné napätie, ktoré sa prejavuje buď v tichej rezignácii, alebo v neúspešných pokusoch o odpor. Zároveň dochádza aj k neustálemu monitorovaniu obyvateľstva, aby sa identifikovali ostrovy nepokoja a prípadné zárodky vzbury.

Zmena je atraktívny príbeh aj kvôli jej naratívnej štruktúre. Priebežné skoky v čase, miešanie perspektív, pomalé dávkovanie informácií – to všetko udržiava čitateľa v permanentnej neistote. Howey zručne buduje napätie a pripravuje si tak priestor pre tretí diel s názvom Prach, ktorý bol prednedávnom vydaný v slovenskom preklade. Román si určite najviac vychutná čitateľstvo obľubujúce temné príbehy, postupné, pomalšie budovanie napätia a mohol by slúžiť aj ako prípadová štúdia pri hľadaní odpovede na otázku, čo všetko sú ľudia ochotní obetovať v mene prežitia.

Hugh Howey: Zmena
Preklad: Michal Jedinák
Lindeni, 2025

Zobraziť diskusiu (0)