Zmysel nemilosrdných klamstiev
Ľudia sa dokážu stať obeťami spoločenského zriadenia a aj vlastných klamstiev. V úsilí prežiť vyčerpávajúcu každodennosť znovu vytvárajú a upravujú svoju verziu skutočnosti, zavádzajú samých seba aj okolie a nezriedka vlastným výmyslom v priebehu času aj uveria.
V trilógii Veľký zošit, Dôkaz a Tretie klamstvo, vydanej ako jedna kniha, spisovateľka Agota Kristof zachytila veľkú drámu dvoch bratov žijúcich v spoločnosti bez slobody. Agota Kristof (1935 – 2011) v roku 1956 emigrovala z Maďarska do Švajčiarska, neskôr študovala francúzštinu, v ktorej písala aj knihy. Slávnou a uznávanou autorkou sa stala práve prostredníctvom spomínanej trilógie, v roku 2013 podľa knihy Veľký zošit vznikol aj koprodukčný film režírovaný maďarským režisérom Jánosom Szászom a v roku 2016 pripravilo jeho dramatizáciu divadlo Andreja Bagara.
Prvý diel, Veľký zošit, začína príchodom dvoch chlapcov, dvojičiek, do pohraničia, kde majú prežiť čas do skončenia vojny. Postarať sa o nich má ich stará mama, prezývaná v okolí bosorka. Povestná svojou krutosťou vypestuje u chlapcov samostatnosť a obaja sa snažia znášať neľahký osud nadväzovaním vzťahov s okolím a cvičeniami na vlastné zocelenie. Mená chlapcov sa dozvieme až v druhom diele, Dôkaze, ktorý výrazne zrelativizuje viaceré skutočnosti zo života bratov a čitateľ začne pochybovať o samotnej existencii jedného z nich. Ale ktorého? Tretie klamstvo posunie prelínanie fikcie a reality do ďalšej roviny a po prečítaní celej trilógie je potrebné oceniť jej vydanie v jednej knihe, aj keď ide o ťaživé, veľmi smutné čítanie. Agota Kristof majstrovsky pracuje s gradáciou deja a záver každej časti otvára úplne nové možnosti interpretácie prečítaného textu.
„Zabudnete. Tak to v živote chodí. Čas všetko zmaže. Spomienky vyblednú, bolesť sa otupí. Spomínam si na svoju ženu, ako sa spomína na vtáčika, na kvetinu. Bola zázrakom života vo svete, kde sa všetko zdalo nehmotné, ľahké a krásne.“
Postavy sú emocionálne vyprahnuté, túžia po naplnených plnohodnotných vzťahoch, ktorých sa im bolestne nedostáva. Citová deprivácia preto končí nezriedka výbuchom krutosti voči druhým, ale predovšetkým voči sebe samému. Tomu je prispôsobený aj jazyk: stručné vety, strohosť vo vyjadrovaní, popis zažitého ako jedinej možnosti nepripúšťajúcej odlišnú verziu. Napätie v trilógii vzniká práve kvôli kombinácii na jednej strane bezprostrednej opisnosti a záverečnému obratu, pretože sa na krátkom priestore dozvieme o rozsiahlych zamlčiavaných skutočnostiach.
Celá trilógia je myšlienkovo značne bohatá, pokrýva rôznorodé témy, niektoré z nich sa prekrývajú, napríklad deštrukcia a láska, túžba po druhých ľuďoch a samota, vojna a snaha vybudovať stabilný priestor na život, pravda a fikcia, pamäť a želanie ostať nezabudnutý. Prelínanie tém umocňuje aj dômyselná zmena rozprávačov a rôzne perspektívy náhľadu na tie isté príbehy.
Pozoruhodnou skutočnosťou sú aj klamstvá jednotlivých postáv. V záujme prežitia alebo udržania takmer normálneho života klamú znovu a znovu potvrdzujú vlastné verzie udalostí, predpokladajú tak, že takto to bude najlepšie. Ľudia trávia istú časť života vo vlastnom imaginárnom svete a práve Agota Kristof vo svojej trilógii dokazuje, aké rozsiahle, aj devastačné dôsledky môže priniesť konfrontácia ilúzie a reality.
Agota Kristof: Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo
Preklad: Andrea Černáková
Artforum 2016
352 strán