Sám Sacks (1933 – 2015) bol postihnutý zrakovou poruchou nazvanou prosopagnózia, takzvanou „tvárovou slepotou“. Na konci roku 2005 mu diagnostikovali na pravom oku melanóm, nádor, ktorého liečba sa dočasne ukázala účinná, avšak v roku 2015 sa metastázy rozšírili príliš a nakoniec chorobe podľahol. Predchádzajúce vety sú azda príliš pochmúrne, aby som však dostal na pravú mieru jedinečnosť prístupu Olivera Sacksa k vlastným zdravotným problémom odporúčam prečítať útlu knihu Vďačnosť (Inaque 2016), v ktorej nájdeme práve témy vyrovnania sa so starnutím, smrťou a tiež povahou ľudského života. Osobnú skúsenosť s liečbou očného melanómu podrobne rozpísal v knihe Zrak mysle, v ktorej sa okrem toho venuje aj iným zvláštnym prejavom mozgových porúch. Viackrát sa odvoláva na svoje predchádzajúce knihy: Muž, ktorý si mýli manželku s klobúkom (Inaque 2013) a Antropologička na Marse (Inaque 2013), minutá by nemala ostať ani kniha Halucinácie (Inaque 2014). Prečítajme si sumár otázok, ktorým sa Zrak mysle venuje:

Do akej miery sme autormi, tvorcami svojich vlastných zážitkov? Nakoľko sú predurčené mozgom alebo zmyslami, s ktorými sme sa narodili a do akej miery formujeme svoj mozog prostredníctvom zážitkov? Účinky takej vážnej vnemovej deprivácie, ako je slepota, môžu vrhnúť neočakávané svetlo na tieto otázky. Oslepnutie, obzvlášť v neskoršej fáze života, predstavuje obrovskú, potenciálne neprekonateľnú výzvu: nájsť nový spôsob život, usporiadania sveta, keď sa ten starý zrútil.

V priebehu knihy sa postupne zoznamujeme so Sacksovými pacientmi, ktorí boli rôznou intenzitou zasiahnutí neurologickými problémami: buď od detstva alebo sa u nich objavili po nejakej vážnej udalosti (mŕtvici, nehode apod.). Strata schopnosti čítať, rozoznávať predmety alebo celý priestor, nemožnosť vidieť tri rozmery, tvárová slepota, kedy sú pre pacienta tváre len všeobecné objekty bez konkrétnych, individuálnych čŕt – to sú niektoré hlavné prípady, akým venoval Sacks pozornosť vo svojom pôsobení neurológa. Na prvom mieste bol však pacient ako ľudská bytosť: každého sprevádza jedinečný príbeh, vlastná dráma. Viackrát zamrazí, keď si uvedomíme, že veľa z týchto zdravotných problémov nie je možné v súčasnosti liečiť, pacient sa musí adaptovať a nájsť stratégie, ako sa im prispôsobí v každodennom živote.

V záverečnej kapitole s rovnomenným názvom knihy Zrak mysle Sacks opisuje rôzne reakcie na úplnú slepotu. Aby človek dokázal ďalej žiť plnohodnotný život, vytvorí si novú vnemovú identitu: kompenzáciu tvorí napr. detailnejšie vnímanie hlavne zvuku alebo dotyku. Ak si ale uvedomíme, že viacerí spisovatelia oslepli a práve potom vytvorili brilantné diela (napr. John Milton alebo Jorge Luis Borges) je možné v slepote objaviť úplne nové zdroje tvorivosti. Nakoniec sám Oliver Sacks je výborným príkladom ako dokáže človek reagovať na novú nepriaznivú situáciu: od počiatočnej paniky, hnevu a ďalších negatívnych emócií sa prepracoval k vyrovnanému postoju a nikdy sa nevzdal humanistického nazerania na ľudí. Čítanie Olivera Sacksa je vždy silný, obohacujúci zážitok.

Oliver Sacks: Zrak mysle
Preklad: Tomáš Mrva
Inaque 2017
200 strán

Zobraziť diskusiu (0)