Monika Kompaníková
11.1.2016
Zuska Kepplová: Reflux
Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné školy štvú študentov proti vlastným rodinám a s babkou, ktorá prežila odvlečenie do lágra v Rusku, ale už si na veľa nespomína. Niekto cudzí je v dome.
V letnej horúčosti letenského bytu s oknami dokorán, vejúcimi záclonami a s niektorými vecami stále v krabiciach, Fero si uvedomil, čo ho na petržalskom sídliskovom živote znepokojovalo. Teraz, keď sa posunul a to doslova, zabalil, previezol a vybalil, veci videl jasnejšie a nazýval ich pravými menami. Ničoho sa tak nebál, keď sedel na svojej lavičke vedľa svojho stromu, ktorý bol stále len prútikom s pár listami dožadujúci sa neustáleho dohľadu a zalievania, ako predstavy, že toto je vrchol a teda aj koniec v podobe náročného zostupu zaťažujúceho kolená. Čoraz hmatateľnejšie ten zostup pociťoval v podobe plnenia plnej chladničky a zariaďovaním zariadeného bytu.
Olivový olej s extraktom zo španielskych pomarančov, prečítala jeho žena a položila fľašku na vrch vozíka. Samozrejme, že ho to tešilo, prečo by aj nie. Loungeová lampa z chrómu, potrápila sa s lajfstajlovou slovenčinou jeho žena. Lampa vyzerala trendovo, hodila sa do ich obývačky, presne dosiahla na ten tmavý kút, áno, mal radosť. Druhé dieťa znelo ako dobrý nápad, nemusieť tak znovu podstupovať tortúru zháňania detských vecí, mal samozrejme obrovskú radosť, šlo to lepšie, najlepšie.
A zrazu tá žena predbiehajúca ho na poslednom úseku, keď už svišťal tak rýchlo, že cieľové továrenské haly približujúce sa obrovskou rýchlosťou sa zlievali do šmúh, akoby zvodidlá boli odrazu nielen po bokoch ale aj vpredu, ženská ho predbehla sediac v najnovšom modeli, ktorý len teraz uviedli na trh a on na ňu automaticky zablikal. Šéfka pražskej divízie držala flautu šampanského perfektne manikúrovanou rukou a perlivo sa smiala, keď povedal, že áno, chce pod ňou pracovať!
Takto mu to dávalo zmysel: hľadal čosi, šiel za čímsi, čo sa mu rýchlo vzďaľuje. Vo všetkom, čo si dovtedy prečítal, našiel odobrenie. Každá báseň a každý román, starý aj nový, mu dali za pravdu. Poukladal udalosti tak, aby na ich konci stál nad poslednou krabicou s nevybalenými vecami, do záclony pofukoval letný vietor dvíhajúci sa k večeru a on sám uprostred miestnosti, uprostred svojho života, očakával čosi, čo už-už prichádzalo, takmer to bolo tu, zacítil niečo v nose, nejaké šuchnutie za chrbtom, akúsi prítomnosť a v zámke dverí zaštrkotali jej kľúče. „Jsi tady?“ zavolala. Jej volanie ho zastihlo pripraveného. „Tu!“ prihlásil sa zo svojho miesta. „Tu som!“
Zuska Kepplová
Reflux
KK Bagala 2015
