Juraj Skala
7.7.2025
Dmitry Glukhovsky: My – Deník pádu
Dmitry Glukhovsky, autor svetoznámej dystopickej trilógie Metro, patrí spolu so Sorokinom, Zygarom a Ulickou medzi najvýznamnejších ruských spisovateľov disidentov. Glukhovsky ovláda šesť svetových jazykov, z Ruska definitívne odišiel tesne pred ruskou inváziou a doteraz sa tam nevrátil, okrem iného aj preto, že je naňho vydaný ruský zatykač za hanobenie ruskej armády. Ak by sa vrátil, jeho kroky by putovali ihneď do ruského väzenia. Vo vydavateľstve Universum pred krátkym časom vyšla kniha My – Deník pádu, ktorá je antológiou autorových chronologicky usporiadaných článkov pre svetové médiá, ktoré napísal v rokoch 2012 – 2023. Prečo čítať ďalšieho ruského disidenta a jeho pohľad na to, čo sa to vlastne stalo? Nestačí nám Zygar, Kosťučenko a množstvo ďalších? Áno aj nie.
V skutočnosti My – Deník pádu nie sú len samotné Glukhovského články. Každý je doplnený o stručný a v niektorých prípadoch i menej stručný úvod, také uvedenie do témy. Prvý jednoznačný benefit je, že množstvo Glukhovského článkov vyšlo vo viacerých renomovaných západných médiách, väčšina čitateľov ich, samozrejme, nemá predplatené, tu v tejto knihe je všetko na jednom mieste.
Druhým benefitom je autorov spätný komentár k vlastnému článku. A to je zriedkavá a nevídaná vec, vidieť spisovateľa, komentátora, ktorý retrospektívne hodnotí svoj text, svoje predikcie a kajá sa zo svojej slepoty. Teda nie že by Glukhovsky bol slepý, odvážim sa povedať, že videl viac ako ostatní, o čom svedčí i jeho Metro 2033. Avšak napriek tomu, koľko videl, v mnohých svojich predikciách a komentároch zlyhal, bol príliš mierny alebo príliš málo pesimista. Azda jeden z jeho najsilnejších výrokov sa týka priamo jeho a ruskej propagandy, kde sa vyznáva, že i on naletel, i on ňou bol ovplyvnený, mysliac si, že je ako intelektuál a vzdelaný človek imúnny. Reflektujúc svoje slová, nehanbí sa napísať, ako i on bol príliš optimistický, príliš mnoho antiukrajinský vplyvom ruskej propagandy. Glukhovského slová sa nečítajú ľahko, podcenil nihilizmus, odolnosť Ruska voči realite, hrubosť a neuveriteľnú krutosť ruského národa, bol príliš naivný a optimistický. Jeho komentáre sa menia v čase, z pobúrenia upadá do vlastného cynizmu a zúfalstva.
Čítame politickú dušu intelektuála, vyjadrenia disidenta o sebe ale zároveň i o jeho krajine, Rusku. A azda toto je najväčšie memento a prínos tejto knihy. Ak sa tí, ktorí poznali Rusko oveľa viac ako my, tak fatálne mýlili, ako veľmi sa mýlime my, ako veľmi stále nevidíme, kam až Rusko môže padnúť a akú cenu možno budeme musieť zaplatiť za tento pád?!
Dmitry Glukhovsky: My – Deník pádu
Universum, 2025
