Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Ako pandémia ovplyvnila knižný svet?

Zrejme ste už zachytili informáciu, že tlačiarne bojujú s nedostatkom papiera, čo je v predvianočnom období, keď sa vydáva najviac titulov, vskutku problematické. Pandémia však ovplyvnila vydávanie, ako aj predaj kníh vo viacerých smeroch, preto sme sa rozhodli priblížiť vám, s čím musia v tomto neľahkom období zápasiť ľudia z brandže, či sa niečo zmenilo na knižnom trhu a či, prípadne ako sa situácia dotkla ich práce. Na našej ankete sa zúčastnili zástupcovia vydavateľstiev, prekladatelia na voľnej nohe či kníhkupci, a práve vďaka ich skúsenostiam si môžete vytvoriť vlastný názor, prípadne sa zamyslieť nad úskaliami ich práce.

Aňa Ostrihoňová, Inaque

Na to, že kníhkupectvá sa otvorili až uprostred apríla, sa vydavateľstvu darí relatívne dobre. Celkovo sa však takmer päť mesiacov nedá „dobehnúť“ v žiadnom sektore. Pandémia nás však, pochopiteľne, ovplyvnila. V prvom rade sa zatvorili kníhkupectvá, narušil sa vydavateľský kalendár, pomenili sa edičné plány. A napokon prišiel nedostatok papiera súvisiaci s inými odvetviami dotknutými lockdownom. Ako najhoršie však vnímam práve zatvorené kníhkupectvá, stratu kontaktu s čitateľmi a presun do dvojrozmerného virtuálneho sveta e-shopov. Tak ako iní, aj my sme museli zmeniť edičný plán, vydanie mnohých titulov sa poposúvalo a pravdepodobne ešte minimálne rok budem pre ne hľadať „voľné miesta“. Zároveň pandémia ovplyvnila aj nákup práv na nové tituly, keďže pri podpise zmluvy sa zaväzujem predmetné dielo vydať v nejakom termíne, v súčasnosti veľmi zvažujem mieru rizika.

Milan Kopecký, prekladateľ

Z dlhodobého hľadiska si myslím, že pandémia vydavateľskému svetu prospela. Okrem iných indícií to usudzujem aj na základe toho, koľko ponúk mi chodí v poslednom roku z rozličných strán a koľko ich pre nedostatok času musím odmietať. Vydáva sa stále dosť. Slabší pokles nastal iba minulý rok zjari, keď aj na vydavateľstvá, tak ako v podstate na celú ekonomiku, doľahla neistota rozbiehajúcej sa pandémie a mesiac, dva sa zdalo, že ľudia nebudú mať doma medzi stohy cestovín a kilometre toaletného papiera kam ukladať nakúpené knihy. Pomerne rýchlo však vysvitlo, že kombinácia efektívnejšej práce z domu, množstva získaného voľného času a nedostatku podnetov na rozhadzovanie peňazí je vydávaniu kníh vyslovene naklonená. Čo nás, ktorí sa venujeme literatúre v pracovnom čase aj po ňom, môže len tešiť. Pravdaže, vydavatelia a kníhkupci majú reálne čísla a situáciu možno vidia úplne inak, ale z môjho pohľadu k nejakému poklesu záujmu alebo množstva príležitostí nedošlo, práve naopak. Iné zmeny vo vydavateľskom procese som nepocítil. Už len keby ľudia tie knihy naozaj aj čítali.

Ján Púček, editor, Absynt

V rámci Vydavateľstva Absynt pôsobím ako editor, no čiastočne aj ako produkčný, ktorý zastrešuje celý výrobný proces jednotlivých titulov. Začiatok pandémie na jar 2020 sa mojej práce dotkol dosť zásadne. Predovšetkým sme sa vystrašili. Nikto nevedel, čo sa bude diať, zľakli sme sa vyhlásení českej distribučnej spoločnosti, ktorá sa rozhodla neplatiť faktúry, až dokým sa kníhkupectvá neotvoria, a zľakol som sa aj ja osobne, pretože presúvanie titulov znamenalo aj hrozbu výpadku našich rodinných príjmov. Za mňa osobne môžem povedať, že ma premohla panika. Pracovali sme však ďalej, a keď sa obmedzenia prvý raz uvoľnili, mnohé knižky sme už mali pripravené na tlač. Zrazu však bolo treba rozhodnúť, ktoré majú ísť do sveta ako prvé, ktoré ešte počkajú a podobne. Dosť to na tieto dva roky zamiešalo celú situáciu, no myslím si, že aj vďaka tomu, že sme sa v rámci Absyntu zomkli a navzájom si dodali odvahy a pozitívnej energie, všetko sme prežili v zdraví. Som veľmi zvedavý, ako sa bude situácia vyvíjať aj v súvislosti s celosvetovým zdražovaním papiera. Ceny kníh určite pôjdu hore. Budú sa kupovať menej? Ktovie. Navyše na cenách kníh by sa časom azda mala odraziť aj rastúca cena práce všetkých, ktorí sa podieľajú na ich vzniku. Chcel by som to vidieť pozitívne, no občas ma prepadá úzkosť, že tento knižný ekosystém je dlhodobo neudržateľný. Je pekné vidieť na sociálnych sieťach ľudí, ktorí čítajú a radi sa so svojimi čitateľskými zážitkami podelia s ostatnými, je pekné vidieť plné pulty všakovakých titulov, ak sú náhodou kníhkupectvá práve otvorené, no čím hlbšie o vzniku a ďalších cestách knihy rozmýšľame, tým väčšmi narážame na čoraz viac otázok, na ktoré nie je ľahké odpovedať.

Denis Mačor, kníhkupec, Artforum

Čo sa pandémie týka, mám pocit, že ľudia sa počas nej začali viac koncentrovať na literatúru vyžadujúcu si väčšiu duchaprítomnosť, čo sa odzrkadľuje aj na produkcii vydavateľstiev, ktoré, zdá sa mi, na pulty prinášajú aj riskantnejšie tituly, aké by za iných okolností reprezentovali skôr antikvárny sortiment. Aktuálne prichádza ďalší problém, a to kríza papiera, ktorý zatiaľ výraznejšie nepociťujeme, ale je otázka krátkeho časového horizontu, kedy sa tento problém prejaví nielen na vydávaní, ale aj na cenách knižných titulov. Aj najlacnejší papier dnes konkuruje niekdajším cenám veľmi kvalitného, dovozového papiera.

Aspoň počas druhej vlny som mal dojem, že do kníhkupectva prichádzajú noví ľudia a vytvárajú si vzťah ku konkrétnym autorom a vracajú sa po nich. Čoraz viac ľudí sa v poslednom čase pýta na optimistické knihy, ale humor, respektíve pozitívnosť, ktorú za knihou hľadajú, je dosť rôznorodá. Mne môže pripadať vtipný aj Márquez, iný by sa nezasmial ani na jednej vete. Záleží na tom, či hľadáme humor alebo prístup, spôsob uvažovania, ktorý nám nejakým spôsobom robí dobre. A potom je tu aj efekt takej únavy, aký zažíva asi každý člen akejkoľvek predajne, akéhokoľvek obchodu, kam prichádzajú rôzni ľudia majúci rôzne postoje aj vo vzťahu k pandémii, pričom niekedy majú pocit, že človek za pokladňou slúži ako katalyzátor ich problémov.

Lucia Halová, prekladateľka a redaktorka

Pandémia na mňa z pracovnej stránky v podstate asi nemala veľký dosah. Spočiatku bola situácia nejasná, nevedelo sa, čo bude, či sa budú vydávať knihy a ako sa bude postupovať, no potom sa to opäť rozbehlo a odvtedy som sa prakticky nezastavila. Ani cez Vianoce, ani na dovolenke. Práveže mám pocit, že nám práce pribudlo, asi sa počas lockdownu viac čítalo, kupovali sa knihy, keďže tie sa dali pohodlne kúpiť online a aj kuriéri fungovali, a zrejme sa aj viac písalo. Zároveň mám pocit, že sa zlepšila komunikácia medzi redaktormi a prekladateľmi – keďže sa všetko presunulo do online sveta, aj táto spolupráca sa práve v ňom akosi rozbehla a zrazu to nebolo len o tom, že zredigujem, odovzdám a hotovo, ale viac sme preberali s prekladateľmi a prekladateľkami riešenia a pochybnosti. Vzhľadom na pandemickú situáciu a s ňou súvisiace opatrenia mi však do pracovného procesu minulý rok viac vstupovali domáce povinnosti, keďže sme boli všetci zavretí doma, ale našťastie deti mám už veľké, takže aj to sa dalo skĺbiť.

Jana H. Hoffstädter, E.J. Publishing

Najviac sa nás dotklo zatvorenie obchodov, pretože knižky z našej produkcie si treba obzrieť, nájsť ich fyzicky na pulte a prelistovať. Vzhľadom na situáciu sme za posledný rok a pol nekrstili nové tituly, neorganizovali besedy a nestretávali sa s čitateľmi, čo nám už, pochopiteľne, chýba. Samozrejme, zvýšené ceny papiera a podobne sa nás týkajú rovnako ako ostatných, ale inak naše vydavateľstvo zatiaľ pandémia výrazne nezasiahla, čo súvisí s tým, že vydávame len zopár titulov ročne. Uvidíme, čo bude ďalej.

Samo Marec, prekladateľ

Pokiaľ ide o množstvo práce, nemôžem sa sťažovať a nemám ani pocit, že by sa vydávalo menej prekladovej literatúry, aj keď sa môžem mýliť. Pozorujem však menší dôraz na redakciu prekladu. Možno v rámci šetrenia nákladov alebo jednoducho preto, že si vydavateľstvá myslia, že redakcia nie je potrebná, na ňu rezignujú. Nehovorím, že všetky, ale stretol som sa s tým, že „veď to nie je až také potrebné“. Je to, samozrejme, omyl, ktorý bude mať negatívny vplyv na kvalitu prekladov. Druhá vec, o ktorej by podľa mňa bolo dobré hovoriť, je ohodnotenie. To dlhodobo nie je nijak skvelé, ale výrazná inflácia za posledné dva roky prispela k tomu, že ohodnotenie sa vlastne zhruba o desať percent znížilo. A hádam by bolo rozumné dorovnať ho aspoň na pôvodnú úroveň. No a nakoniec v súvislosti s pandémiou a celkovým napätím a neistotou cítim to, že sa na prácu neviem sústrediť tak ako predtým. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ma to už až tak nebaví, ale to nie je pravda. Skôr je to tým, že sa do toho neviem ponoriť tak ako predtým, teda pracovne aj osobne sa vhodne naladiť. A myslím si, že to možno pripísať na vrub práve pandémii.

Ďakujeme kolegom za ich úprimné vyjadrenia.


Anketu pripravila Jana Šulková

Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Tam, kde číha vlk

Recenzie

Tam, kde číha vlk

Matka sa zrodí spoločne s dieťaťom. Nie pred ním, nie po ňom – narodia sa naraz. Matka plače dojatím a úľavou, dieťa víta život. Časom sa všetko mení – pocity, potreby, vzťahy. Aj najväčšia istota podlieha vývoju, život sa premení na oázu úvah bez odpovedí. Obdobne sa zrodili a menili aj Lilach a Adam, matka a syn, ústredné postavy knihy Tam, kde číha vlk od spisovateľky Ajelet Gundar-Gošen v preklade Michala Vlka.

Ukážka z knihy Simon od Narine Abgarian

Ukážka z knihy Simon od Narine Abgarian

Narine Abgarian, Katarína Strelková

V malom arménskom meste zomrel miestny murár Simon. Patril k váženým a obľúbeným občanom mestečka Berd, známy však bol aj svojimi nespočetnými ľúbostnými aférami. Na poslednej ceste ho odprevádzajú všetky jeho milované. Každej zanechal nejaký dar a spomienku na veľkú lásku. A každá má svoj príbeh. Simon od Narine Abgarian je síce pomenovaný po mužovi, no rozpráva príbehy štyroch pozoruhodných žien. Abgarian s neochvejnou úprimnosťou a jemným humorom zobrazuje premenu svojich ženských postáv na pozadí tráum 20. storočia: arménskej genocídy, občianskej vojny, dvoch svetových vojen a sovietskej moci. Silný príbeh o silných ženách napísala autorka magického románu Z neba spadli tri jablká na vrchole svojich tvorivých síl. Simon je hrejivý román: tragikomický, ale aj plný nesmiernej láskavosti a dobra. Je hlavne o láske – tej, ktorá je často nedosiahnuteľná, ale keď ju raz človek nájde, ostane mu na celý život.

Z neba spadli tri jablká

Recenzie

Z neba spadli tri jablká

Na vydavateľskú činnosť legendárneho bratislavského Artfora je prosto spoľahnutie. K jubilejnému tridsiatemu výročiu na Kozej sa mi z ich utešene sa rozrastajúceho portfólia podarilo vyloviť ďalšiu jagavú autorskú perličku. Ide o arménsku spisovateľku píšucu po rusky Narine Abgarian. V edícii -klad jej vyšiel útly román s pôvabným názvom Z neba spadli tri jablká, ktorý do slovenčiny preložila Zuzana Bujačková a sú v ňom použité ilustrácie od Františka Hűbela.